Terminológia, princípy fungovania a členenie spravodajských služieb Termíny „spravodajstvo“ , „spravodajský“ a „intelligence“ sa v slovenčine i v angličtine vyskytujú ako podstatné i prídavné mená a môžu mať niekoľko odlišných významov. Pojem „spravodajská služba“ ako odborný termín býva definovaný rôzne. Všeobecne sa používa na označenie štátnych inštitúcií, ktoré utajeným spôsobom získavajú a spracovávajú utajené informácie. Niekedy sa tieto inštitúcie označujú ako tajná služba, výzvedná služba, informačná služba, bezpečnostná služba a podobne, pričom jednotlivé pomenovania vyjadrujú viac-menej základnú charakteristiku ich spravodajskej aktivity a súvisia tiež s danými spoločensko-historickými reáliami ich vzniku a pôsobenia. Najstarší termín „tajná služba“ ako synonymum pojmu „spravodajská služba“ sa udomácnil nielen v literatúre, ale aj v širšom spoločenskom povedomí. Zvýrazňoval utajený charakter tejto inštitúcie a v publicistike sa uchoval až doteraz. Pojem „výzvedná služba“ je modernejší a týka sa spravodajskej služby, orientovanej na získavanie, zhromažďovanie a analýzu informácií zo zahraničia. Bezpečnostné služby fungujú ako orgány ochrany vnútornej bezpečnosti štátu, predovšetkým pred aktivitami, ako sú subverzia a špionáž, alebo politicky motivované násilie. Pojem „informačná služba“ je vlastne eufemistické označenie spravodajskej služby a jeho používanie súvisí so zámerom neutralizovať negatívny morálno-historický efekt pomenovaní spravodajských služieb totalitných politických režimov. V súvislosti s užívaním pojmov „spravodajská služba“ a „spravodajská činnosť“ existujú odlišnosti ich vymedzenia. V česko-slovenskom prostredí sa historicky zaužívali z ruštiny prevzaté slová „rozviedka“ a „kontrarozviedka“ aké synonymá pre výzvednú a bezpečnostnú službu. Za sovietskeho režimu v Rusku vznikol pojem „špecslužby“, ktorým sa označovali spravodajské služby všetkých kategórií. Experti používajú viacero definícií používaných pojmov, čo potvrdzuje názor, že nie je jednoduché nájsť jednoznačnú definíciu, vystihujúcu všetky aspekty činnosti spravodajských služieb. Uvedený stav možno ilustrovať výkladom anglického termínu „intelligence“, ktorý sa používa niekedy vo význame „spravodajský“ alebo „výzvedný“, inokedy „analytický“. Podľa viacerých autorov neexistuje jednoznačná definícia pojmu spravodajstvo (intelligence). Vo všeobecnosti sa tento anglický termín používa v troch významoch, a to ako: určité špecifické znalosti typ organizácie produkujúcej tieto znalosti činnosť vykonávaná takouto organizáciou. Význam pojmu spravodajstvo v angličtine (intelligence) zahrnuje tiež analytické spracovanie informácií. Napr. Directorate of Intelligence (CIA) je analytický útvar CIA. Niektorí experti vykladajú pojem „intelligence“ aj ako činnosť zameranú proti cudzím aktivitám získavať utajené informácie, resp. ako ich konšpiratívnu ochranu © Igor Cibula február 2006

„Intelligence“ prekladáme niekedy ako „spravodajský“, inokedy ako „výzvedný“ alebo inokedy tiež ako „analytický“. Formovanie spravodajskej terminológie súvisí s konkrétnymi historickými reáliami. Možno to ilustrovať na slove „rozviedka“, ktoré sa niekedy nesprávne považuje za termín, zavedený v česko-slovenskej spravodajskej službe po roku 1948 na podnet poradcov z KGB. V skutočnosti tento termín zaviedli česko-slovenskí legionári z obdobia prvej svetovej vojny, ktorí bojovali v Rusku. Pôvodne sa pod týmto pojmom rozumel frontový prieskum, keď prieskumníci tajne prechádzali cez frontovú líniu, aby zajali nemeckých a rakúskych vojakov a potom ich podrobili výsluchu. Až neskôr sa slovom „rozviedka“ označovala špionáž, resp. služba zahraničného spravodajstva.

Definícia Spravodajstvo je zámerná ľudská činnosť, ktorá spočíva v utajovanom získavaní a spracovaní cudzích utajených informácií. © Petr Zeman január 2004 Podľa definície P. Zemana - bývalého riaditeľa českej rozviedky (ÚZSI) - „spravodajstvo je zámerná ľudská činnosť, ktorá spočíva v utajovanom získavaní a spracovaní cudzích utajovaných informácií“. Účelom spravodajstva je predovšetkým informovať vládu. Spravodajstvo vytvára podklady pre tvorbu politických rozhodnutí. Jeho zmyslom je: predísť strategickému prekvapeniu; pripravovať dlhodobé prognózy; podporovať politické postupy; získavať utajené informácie o potrebách, zdrojoch a metódach protivníka. Z hľadiska záujmov národnej bezpečnosti aktuálnou úlohou spravodajstva je zisťovanie nových rizík, nebezpečenstiev a hrozieb. Spravodajský proces sa začína získavaním surovej informácie, ktorá po analytickom spracovaní sa stáva spravodajskou informáciou. Na rozdiel od informácií z diplomatických alebo z iných zdrojov spravodajské informácie majú určitú pridanú hodnotu. Táto pridaná hodnota vzniká tým, že pri získavaní spravodajských informácií sa používajú špecifické prostriedky s osobitným dôrazom na fenomén utajenia. Spravodajskú informáciu môžeme teda definovať ako informáciu, ktorá bola obvykle získaná utajeným spôsobom a spracovaná s ohľadom na potrebu subjektov, ktoré rozhodujú na príslušnej úrovni štátnej moci.

Výklad termínu v praxi najužší = získaný iba operativou (spravodajský = „operatívny“, ako produkt „získaný operatívne“) širší = získaný (všetkými) skrytými metódami ešte širší = získaný všetkými skrytými metódami, spracovaním otvorených zdrojov a následnou analytickou činnosťou V profesionálnej terminológii spravodajskej služby sa spravodajské informácie kategorizujú podľa postupov a prostriedkov, používaných na ich získanie. Na základe takejto diferenciácie spravodajské produkty delíme na informácie: získané tzv. operatívnou cestou získané ostatnými spravodajskými prostriedkami utajeného charakteru získané všetkými skrytými metódami, ako aj spracovaním otvorených zdrojov a následnou analytickou činnosťou. V kontexte s uvedenou kategorizáciou spravodajských produktov a historickými poznatkami možno spravodajstvo charakterizovať ako súhrn praktických i teoretických postupov, rutinných a tvorivých úkonov, racionálnych, ale aj iracionálnych myšlienkových postupov. K tomuto možno citovať z literatúry analógiu s inými produktívnymi aktivitami človeka: výrobca vecí >výrobné prostriedky>predmety spracovania>finálne výrobky bádateľ>výskumné metódy>predmet výskumu>poznatok spravodajca>spravodajské metódy a zdroje>problematika záujmu>spravodajské informácie. Produktom spravodajstva je teda spravodajská informácia, ktorá z ekonomického hľadiska má vlastne znaky tovaru. Preto jej získanie si vyžaduje určité náklady, ktoré závisia od reálnych a potenciálnych situácií spravodajského procesu, vrátane použitých metód a zdrojov.

Základné princípy spravodajskej činnosti Princíp vlastnej bezpečnosti a utajenia Princíp nevyhnutnej znalosti = need to know; kto nepotrebuje konkrétnu informáciu, nesmie ju poznať ! Princíp efektivity (otvorené zdroje !) Princíp nevyhnutnosti a primeranosti Princíp predbežnej opatrnosti Eticko - profesné pravidlá - loajalita Za základné princípy efektívneho fungovania spravodajstva sa považujú: princíp vlastnej bezpečnosti a utajenia princíp nevyhnutnej znalosti (kto nepotrebuje konkrétnu informáciu pre svoju činnosť, nesmie ju poznať – a naopak, kto túto informáciu potrebuje, musí je poznať úplne) princíp efektivity (okrem iného znamená, že skôr ako sa použijú špecifické prostriedky, použijú sa tzv. otvorené zdroje) princíp nevyhnutnosti a primeranosti princíp predbežnej opatrnosti (predbežne sa zvažujú najhoršie možné alternatívy vývoja situácie a zvolených prostriedkov; uvedenému účelu slúžia varovné prognózy). Uplatnenie uvedených princípov v spravodajských službách je podmienené eticko-profesnými pravidlami, v ktorých na prvom mieste stojí vlastenectvo a oddanosť štátu.

Princíp nevyhnutnej znalosti Princíp nevyhnutnej znalosti (need to know) znamená, že ten, kto nepotrebuje konkrétnu informáciu pre svoju činnosť, nesmie ju poznať - a naopak, kto pre svoju činnosť túto informáciu potrebuje, musí ju poznať úplne. Princíp need to know („poznať potrebné“) je dôležitý z hľadiska ochrany a utajenia spravodajských informácií, a to najmä vzhľadom na riziko prezradenia tzv. krtkami, teda agentami vo vnútri spravodajskej sluýby, ale tiež aj prebehlíkmi (defektormi).

Čo sa musí utajovať Informácie o operáciách, zdrojoch, metódach, procedúrach a prostriedkoch. Identita personálu služieb a ochrana jeho znalostí. Pôvod a detaily spravodajských poznatkov a informácií poskytnutých zahraničnými vládami alebo ich spravodajskými službami. Osobitne sa imperatív utajenia činnosti spravodajských služieb týka troch oblastí: Informácií o operáciách, zdrojoch, metódach, procedúrach a prostriedkoch. Anonymity personálu spravodajských služieb a ochrany ich znalostí. Pôvodu a detailov spravodajských poznatkov poskytnutých zahraničnými vládami alebo spravodajskými službami. Z toho vyplýva, že spravodajské služby musia absolútne garantovať ochranu identity svojich zdrojov, ako aj ochranu dôverne získaných informácií. Je to nielen v záujme samotných služieb a ich personálu, ale aj kvôli osobám, ktoré s nimi spolupracujú. Iba dodržiavanie prísnej konšpirácie a utajenia môže presvedčiť tieto zdroje o ich bezpečnosti, čo má pre spravodajskú službu aj potenciálny význam. Sotva sa nájde dobrovoľník ochotný spolupracovať so spravodajskou službou, ktorá nedokáže zabrániť publicite svojich zdrojov. Rovnako dôsledné utajenie informácií o operáciách, zdrojoch, metódach, procedúrach a prostriedkoch závisí od zachovania anonymity personálu spravodajských služieb. Utajenie sa vzťahuje aj na úspešné výsledky spravodajskej činnosti – aj po definitívnom ukončení príslušných operácií – aby bolo možné získavať spravodajské informácie i v budúcnosti. Poznatky a konkrétne spravodajské informácie musia zostať dlhšiu dobu utajené, pretože ich zverejnenie v akejkoľvek minimálnej miere by odkrylo aktuálne zameranie a tiež kapacitu spravodajského systému. Spravodajské informácie účelovo využité na politické ciele by mohli poskytnúť spravodajskému protivníkovi príležitosť na realizáciu účinných protiopatrení, zvýšiť jeho ostražitosť a zmeniť situáciu. Dôležité je tiež rešpektovať zásadu utajenia, ktorá sa vzťahuje na spravodajské poznatky, získané od zahraničných spravodajských služieb. Zostávajú vlastníctvom poskytujúceho štátu a nesmú byť odovzdávané tretím stranám bez súhlasu jeho predstaviteľov. Je to v súlade s princípom reciprocity a vlastným záujmom o kooperáciu so spravodajskými službami iných štátov. Porušenie tejto zásady môže vážne narušiť nielen vzťahy s príslušnou partnerskou službou, ale aj ochotu k spolupráci zo strany spravodajských služieb iných štátov.

Členenie spravodajských služieb Základným kritériom pri štúdiu, hodnotení a charateristike činnosti spravodajských služieb je ich členenie.

1. podľa „zamerania“ pôsobnosti 2. podľa „hlavnéhoho poľa – rezortu“ 3. podľa „dosahu“ 4. podľa použitých metód (disciplín) 5. podľa špecifickej problematiky © Petr Zeman október 2004

Podľa „zamerania“ pôsobnosti obrana, defenzíva ochrana pred hrozbami prevencia rizík vnútorný stav štátu ochrana vlastných utajovaných informácií > kontrarozviedky ofenzíva zisťovanie zahraničných úmyslov a záujmov vonkajšie vzťahy zisťovanie cudzích utajovaných informácií > rozviedky

Synonymá vnútorné = defenzívne = obranné = domáce = kontrarozviedne = kontrarozviedky = bezpečnostné služby = služby s vnútornou pôsobnosťou = internal, domestic, security (intelligence) services vonkajšie = ofenzívne = výzvedné = rozviedky = služby s vonkajšou pôsobnosťou = external, foreign intelligence services Terminológia používaná na označenie jednotlivých druhov spravodajských služieb je rôzna.

Členenie podľa „hlavného poľa – rezortu“ „civilná“ oblasť = politické, bezpečnostné, ekonomické otázky vojenské záležitosti, obranyschopnosť, vojenstvo Ďalšie kritérium členenia spravodajských služieb je dané predmetom ich činnosti.

Členenie podľa „dosahu“ taktické operačné strategické

Ďalšie možné členenie spravodajských služieb podľa použitých metód zberu (disciplín) na služby „viaczdrojové“ versus špecializované na jednu metódu zberu informácií podľa šírky problematiky špecializované,rezortné, „jednoproblémové“ služby

rozviedky kontrarozviedky civilné vojenské Základná matica zachytáva úlohu a postavenie služieb bez ohľadu na ich inštitucionálne usporiadanie.Činosť rozviedky upravuje legislatíva minimálneho charakteru, ale v demokratických štátoch je činnosť kontrarozviedky upravená pomerne podrobným zákonodárstvom, pretože musia byť rešpektované ústavné normy, garantujúce občianske práva a slobody.

Slovenský model platný od 1.1.2013 rozviedky kontrarozviedky civilné Zahraničné spravodajstvo SIS Vnútorné vojenské Vojenské Slovenský model platný od 1.1.2013

Vojenské zpravodajství rozviedky kontrarozviedky civilné ÚZSI BIS vojenské Vojenské zpravodajství Český model pplatný od 1.1.2005

DEA, Secret Service, ATF, FinCEN ……. USA rozviedky kontrarozviedky civilné CIA FBI DEA, Secret Service, ATF, FinCEN ……. vojenské DIA Army, Navy, Air Force, Marine Corps - NSA NRO USA

SIS (MI6) GCHQ Security Service (MI5) DIS Veľká Británia rozviedky kontrarozviedky civilné SIS (MI6) GCHQ Security Service (MI5) vojenské DIS Veľká Británia

BND BfV - MAD Nemecko rozviedky kontrarozviedky civilné vojenské BND – Bundesnachrichtendienst BfV - Bundesamt für Verfassungsschutz MAD - Amt für den Militärischen Abschirmdienst Nemecko

kontrarozviedky civilné vojenské rozviedky dotyk na svet diplomacie dotyk na svet polície integrované s obranyschopnosťou a s bojovou činnosťou Vzťahy spravodajských služieb k systémom bezpečnosti štátu

To neznamená !!! že bezpečnostné spravodajstvo nevyhnutne musí vyústiť do trestného procesu, teda represie – ani to, že sa nevyhnutne dotýka trestného práva (zpravodajcovia majú oproti polícii odlišné kritériá – pre nich je primárne predvídať a tiež chrániť svoje zdroje a metódy, sekundárne je pre nich prípadne poskytnút súdne použiteľný dôkaz) že činnosť vojenských zpravodajcov se nutne rovná špionáži že výzvedné zpravodajstvo má splynúť s diplomaciou a tak ju kompromitovať

Dalšie úlohy ZS Okrem uvedených, informácie zabezpečujúcich funkcií, vykonávajú spravodajské služby niektorých štátov často i „non-informativne“ funkcie, hlavne v oblasti personálnej bezpečnosti (preverovanie osôb pre styk s utajovanými skutočnosťami), informačnej a komunikačnej bezpečnosti, včítane ochrany vládneho spojenia a šifrovania i dalšie aspekty technické bezpečnosti. Napríklad v niektorých štátoch (USA, Kanada, Velká Británie, Maďarsko a iných) plnia spravodajské služby funkcie slovenského NBÚ.

Policajné zpravodajstvo Spravodajské metódy používajú i policajné a podobné organizácie (criminal intelligence). Rozdiel je v zameraní ich činnosti: spravodajské služby získavajú informácie, týkajúce se národnej bezpečnosti, národných záujmov atď. (a to pokiaľ možno aktívne); polícia (law enforcement organizations) vynucuje sankcie, hľadá dôkaz využiteľný v trestnom procese, vykonáva represiu (a to retroaktivně). spravodajcovia majú oproti polícii odlišné priority (odlišné zameranie) – dôsledne chránia svoje zdroje a metódy.

Spravodajská činnosť je orientovaná na budúcnosť Vyšetrovanie a činnosť polície realizuje se po udalosti, je retroaktívna slúži na vyšetrenie, zamedzenie, potlačenie výsledkom má byť dôkaz, ktorý obstojí v trestnom procese Zpravodajská činnost vykonáva sa podľa možností vopred, proaktívne, týka sa aj potenciálnych rizík slúži na upozornenie, varovanie, orientáciu, prevenciu výsledkom má byť primeraný doklad a interpretácia Pre úplnosť sa žiada uviesť, že nielen štáty disponujú spravodajskými službami. Spravodajské útvary si zriaďujú politické sily, ktoré sa usilujú o moc, napr. odbojové hnutia – alebo politické strany, súperiace v občianskej vojne. Vlastnú spravodajskú zložku môže vytvoriť aj podnikateľská korporácia alebo zločinecká skupina, i keď na rozdiel od štátom kontrolovaných spravodajských služieb nemajú na používanie špecifických spravodajských prostriedkov osobitné výnimky vyplývajúce zo zákona. Súčasné moderné technológie im však umožňujú používať prostriedky na získavanie informácií, ktoré sledovaná osoba vôbec nezaregistruje. Zasahujú tak do súkromia občanov a získavajú tiež dôležité informácie o podnikateľských subjektoch, chránené zákonom o obchodnom tajomstve. Pre pochopenie fungovania spravodajských služieb je nevyhnutné venovať pozornosť metódam a prostriedkom, ktoré tieto inštitúcie používajú. Slúžia na získavanie, sústreďovanie a spracovanie predovšetkým utajených informácií, potrebných pre rozhodovanie štátnych orgánov. Ich používanie v demokratických štátoch je upravené zákonom a podlieha kontrole parlamentu, prípadne iných inštitúcií. Napriek tomu mravne, právne a politicky predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre občanov a spoločnosť, pretože uvedené metódy a prostriedky môžu byť zneužité určitou mocensko-záujmovou skupinou na presadzovanie jej vlastných cieľov, vrátane získania alebo udržania politickej moci. Prístup k citlivým informáciám prostredníctvom spravodajských služieb poskytuje privilegované šance rivalizujúcim politickým stranám i jednotlivým politikom. Z toho dôvodu tiež v demokratických štátoch tradične spravodajské služby fungujú oddelene ako samostatné štátne orgány. Ani tento model nie je však spoľahlivou garanciou ich zneužitia. Oblasť, kde sa využívajú oba typy aktivít, je napríklad organizovaný zločin.