Právne systémy nemecky hovoriacich krajín a ich terminologické špecifiká v oblasti rodinného práva v komparácii Jana Štefaňáková.

Präsentation zum Thema: "Právne systémy nemecky hovoriacich krajín a ich terminologické špecifiká v oblasti rodinného práva v komparácii Jana Štefaňáková."—  Präsentation transkript:

1 Právne systémy nemecky hovoriacich krajín a ich terminologické špecifiká v oblasti rodinného práva v komparácii Jana Štefaňáková

2 ÚVOD Právne pojmy prislúchajú vždy príslušným národným právnym poriadkom, ktoré majú vlastné tradície, princípy a predstavy o hodnotách. Každý právny systém disponuje špecifickými pravidlami na výklad obsahu právnych pojmov a termínov, v ktorých sa odzrkadľuje situácia príslušného kultúrneho priestoru. V rôznych právnych poriadkoch nadobúdajú mnohé pojmy špecifický význam. S týmto fenoménom sa konfrontujú aj prekladatelia pri preklade právnych textov z rôznych nemecky hovoriacich krajín.

3 príspevok reaguje na potreby praxe
venuje pozornosť niektorým aspektom práce s terminológiou so zreteľom na rôzne právne systémy nemecky hovoriaceho priestoru zachytáva osobitosti rakúskeho, nemeckého a švajčiarskeho právneho poriadku poukazuje na terminologické špecifiká v oblasti rodinného práva na príklade funkčnej komparatívnej analýzy vybraných termínov.

4 PRÁCA S PRÁVNOU TERMINOLÓGIOU RÔZNYCH PRÁVNYCH SYSTÉMOV
deskriptívna vs. normatívna jednojazyčná vs. viacjazyčná práca s terminológiou v rámci jedného právneho systému vs. viacerých právnych systémov. Sandrini (1996) sa zaoberal metodikou deskriptívnej práce s terminológiou rôznych právnych systémov. Jej podstatou by nemalo byť hľadanie terminologickej ekvivalencie, ale porovnávanie termínov používaných v konkrétnych právnych systémoch

5 Pri porovnávaní termínov je potrebné vychádzať z presného ohraničenia obsahu národných pojmov. Rozdiely v obsahu pojmov väčšinou podmieňujú aj rozdiely v jazykovej forme. Pojmy „Landeshauptmann“ (Rakúsko) a „Ministerpräsident“ (SRN) majú odlišné pomenovanie pre podobné inštitúcie (predseda krajinskej vlády), navzájom sa ale odlišujú rozsahom kompetencií. Právne poriadky nemecky hovoriacich krajín vykazujú terminologické rozdiely, ale netvoria od seba celkom nezávislé právne jazyky. Napriek terminologickým a obsahovým odlišnostiam používajú rovnakú jazykovú bázu – nemecký jazyk.

6 Správny preklad textov z oblasti rakúskeho, švajčiarskeho a nemeckého práva si často vyžaduje funkčnú analýzu obsahu pojmov používaných v príslušných právnych poriadkoch týchto krajín. V tomto kontexte má význam aj porovnávanie právnej situácie národných právnych poriadkov. Podľa Rheinsteina (1987, s. 20) sa pri porovnávaní právnych systémov sledujú, opisujú a klasifikujú právne fenomény a skúmajú súvislosti medzi nimi alebo inými spoločenskými fenoménmi, napr. politikou, ekonomikou, náboženstvom, štruktúrou obyvateľstva a i. Takéto porovnávanie má obsahovo širší rámec ako porovnávanie terminológie.

7 Teoretici v oblasti odborného prekladu akcentujú, že práca prekladateľa sa musí ohraničiť od práce s terminológiou Prekladateľ musí pri preklade okrem odborno-obsahových kritérií dodatočne zohľadniť aj textové kritériá. Rozlišuje sa: medzi „pojmovou ekvivalenciou“ „textovou ekvivalenciou“ (na podklade práce s prekladom). Pri porovnávaní právnych pojmov sa skúma tiež rozdiel medzi: „extenziou“ (rozsah platnosti pojmu, t.j. všetkých situácií, na ktoré sa vzťahuje určitý pojem) „intenziou“ (obsah pojmu) t.j. súbor všetkých znakov a vlastností právneho pojmu, ktoré majú spoločné predmety záujmu, na ktoré sa pojem vzťahuje Extenzia a intenzia sa nemusia bezpodmienečne prekrývať, pretože medzi právnymi systémami sa kvôli rôznym metódam interpretácií zákonov a odlišnému postaveniu zákonodarstva môže aj pri rovnakej definícii skutkovej podstaty (intenzii) silne líšiť množstvo situácií (extenzie), v ktorých sa pojem používa.

8 Každý právny systém sa vyznačuje špecifikami, ktorými sa vzhľadom na svoj vývoj odlišuje od iných právnych systémov. Centrálne zákonníky civilného práva Rakúska, SRN a Švajčiarska vykazujú rozdiely nielen v stavbe a obsahu, ale líšia sa i použitím jazyka. Mnohé právne inštitúcie, a teda aj právne pojmy, existujú len v jednej nemecky hovoriacej krajine.

9 Napr. pojem „Einantwortung“ – odovzdanie pozostalosti zohráva centrálnu úlohu v tzv. „Verlassenschaftsverfahren“ – dedičskom konaní v Rakúsku, v Nemecku a Švajčiarsku vzhľadom na odlišnú právnu situáciu neexistuje. Zatiaľ čo v Rakúsku nadobudne dedič pozostalosť po zosnulom až získaním tzv. súdneho predania pozostalosti („Einantwortung“) od pozostalostného súdu („Verlassenschaftsgericht“), platí v SRN automatické získanie pozostalosti po zosnulom – tzv. „Vonselbsterwerb“, podľa ktorého získa dedič pozostalosť bezprostredne po smrti poručiteľa bez dodatočného súdneho pojednávania alebo účasti notár. .

10 Komparácia právnych poriadkov preukazuje, že neexistuje absolútna zhoda právnych pojmov v rôznych národných právnych systémov. Absolútna ekvivalencia by mohla existovať len vtedy, keby sa úplne zhodovala norma, právne metódy a rozsudky, čo by ale znamenalo, že ide o ten istý právny systém. Odborníci v oblasti právnej komparatistiky odmietajú absolútnu ekvivalenciu právnych pojmov rôznych právnych systémov vzhľadom na ich regulačnú funkciu v práve pripúšťajú ale porovnávanie právnych pojmov na báze skúmania ich regulačnej funkcie v práve (môžu existovať približne rovnaké usmernenia pre jeden konkrétny právny problém, predmet, na ktorý sa tieto usmernenia vzťahujú sa ale môže líšiť.)

11 V oblasti práva podľa Sandriniho všeobecne platí:
ekvivalencia pojmov rôznych právnych systémov sa môže dosiahnuť len parciálne; pri práci s terminológiou nejde o porovnávanie ekvivalencie, ale skúmanie obsahových informácií o pojmoch v porovnávaných právnych systémoch; porovnávanie právnych systémov sa uskutočňuje prostredníctvom porovnávania systému pojmov, pri ktorom sa vychádza z definícií obsahu jednotlivých pojmov (porov. Sandrini, 1996).

12 Z predchádzajúceho výkladu vyplýva:
práca s terminológiou v zmysle sledovania terminologickej ekvivalencie resp. odlišností pojmov nie je len výlučne jazykovou záležitosťou Porovnávanie terminológie je úzko späté s právnym porovnávaním. aj v podobne vystavaných právnych poriadkoch Rakúska, Švajčiarska a SRN možno len zriedkavo hovoriť o terminologickej ekvivalencii v zmysle funkčnej zhody existujúcich právnych pojmov.

13 Aktuálne výskumy v oblasti právneho jazyka v jednotlivých nemecky hovoriacich krajinách preukazujú, že existuje len málo takých právnych pojmov, ktoré sa jednoznačne môžu priradiť k jednej z variet nemeckého jazyka (rakúskej, spolkovej, švajčiarskej). Zákonníky Rakúska, SRN a Švajčiarska sa definovaním právnych pojmov líšia. V porovnaní s rakúskym občianskym zákonníkom (ABGB) obsahuje nemecký zákonník (BGB) a švajčiarsky zákonník (ZGB) podstatne menej definícií. Tento fakt sťažuje porovnávanie nemeckej právnej terminológie používanej v nemecky hovoriacich krajinách (porov. Kucharski, 2009).

14 ASPEKTY POROVNÁVANIA RÔZNYCH PRÁVNYCH SYSTÉMOV
Podľa Rheinsteina (1987, s. 20) sa pri porovnávaní právnych systémov sledujú, opisujú a klasifikujú právne fenomény a skúmajú súvislosti medzi nimi alebo inými spoločenskými fenoménmi, napr. politikou, ekonomikou, náboženstvom, štruktúrou obyvateľstva a i. Takéto porovnávanie má obsahovo širší rámec ako porovnávanie terminológie.

15 POROVNÁVANIE RÔZNYCH NÁRODNÝCH PRÁVNYCH PORIADKOV SA MÔŽE USKUTOČNIŤ DVOMA SPÔSOBMI:
A) MAKRO-POROVNÁVANIE B) MIKRO-POROVNÁVANIE

16 Makro-porovnávanie skúmajú sa právne systémy ako celky
analyzujú sa zásady a metódy použitia práva, výkladu zákonov, postupov pri urovnávaní a rozhodovaní sporov, foriem riešenia konfliktov a historického vývoja (napr. riešenie otázok, akým spôsobom sa vyrovnávajú materiálne škody, na základe akých princípov sa v trestnom procese uskutočňuje zabezpečovanie dôkazov, v akej miere sú sudcovia naviazaní na predchádzajúce súdne rozhodnutia alebo porovnanie funkcií rôznych osôb činných v právnej sfére (napr. advokátov, notárov, sudcov a i.).

17 Mikro-porovnávanie sa vzťahuje na porovnanie špeciálnych právnych noriem a inštitútov. V centre pozornosti je porovnanie pravidiel, podľa ktorých sa riešia špecifické vecné problémy v rôznych právnych poriadkoch. Patrí sem napr. aj skúmanie nasledovných otázok: Akým spôsobom ručí výrobca za vzniknuté škody, ktoré utrpí konzument získaním chybného produktu? Podľa akých hľadísk sa určuje právo na starostlivosť o dieťa pri rozvode manželstva? Akým spôsobom usmerňuje dedičské právo prevod dedičstva na dediča v prípade, že nebol spísaný testament?

18 Právne poriadky nemecky hovoriacich krajín v synchrónii a diachrónii

19 ABGB – Das Allgemeine bürgerliche Gesetzbuch
ABGB – Všeobecný občiansky zákonník pôvodne nazývaný Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch für die gesammten Deutschen Erbländer der Österreichischen Monarchie História bol vyhlásený 1. mája 1811 patentom cisára Františka I. pre všetky zeme Rakúskeho cisárstva okrem uhorskej časti Habsburgskej monarchie. do platnosti vstúpil v roku 1812 a dodnes platí ako najdôležitejšia kodifikácia civilného práva v Rakúsku. je najstarším zákonníkom medzi nemecky hovoriacimi krajinami, vychádzal z tradície rímskeho práva a zohľadňoval predovšetkým koncepciu prirodzenoprávneho racionalizmu.

20 K ranným predchodcom kodifikácie rakúskeho civilného zákonníka patrili v polovici 18. storočia: tzv. Codex Theresianus tzv. Josephinisches Gesetzbuch Skutočným predchodcom tohto zákonníka bol tzv. Westgalizisches Gesetzbuch autora Karla Antona von Martini do platnosti vstúpil v roku 1797 v západnej Galícii obsadenej krátko predtým Habsburgskou monarchiou. Tvorcom všeobecného občianskeho zákonníka ABGB, ktorý platil pre všetky nemecké zeme Rakúskej monarchie, je žiak Martiniho Franz von Zeiller.

21 NOVÝ ZÁKONNÍK Pod vplyvom nového nemeckého občianskeho zákonníka, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1900, bola v Rakúsku v roku 1904 vymenovaná komisia pre prípravu nového občianskoprávneho kódexu. Návrh komisie nebol úspešný, prípravou návrhu sa začalo zaoberať ministerstvo spravodlivosti. Osnova nového zákonníka bola zverejnená v roku 1907, do začiatku 1. svetovej vojny ale jeho návrh nebol prijatý. V priebehu vojny sa uskutočnili tri novelizácie prostredníctvom nariadení cisára Františka Jozefa I.

22 Po rozpade Rakúskej monarchie sa v nástupníckych štátoch zachovala platnosť Všeobecného občianskeho zákonníka ABGB. V roku 1922 sa rozšírila jeho pôsobnosť aj na Burgenland, ktorý dovtedy patril Maďarsku. Na Slovensku v tom čase platilo maďarské civilné právo. Platnosť ABGB zanikla v nástupníckych krajinách až vytvorením zákonníkov socialistického Československa (r. 1951) a Poľska (1965). V súčasnosti je zákonník ABGB kódexom civilného práva v Rakúsku a Lichtenštajnsku.

23 Prvých sto rokov sa do textu ABGB takmer nezasahovalo.
Novelizácie: novely z rokov 1914, 1915 a 1916 priniesli výrazné zmeny dôsledkom prispôsobovania sa nemeckému občianskemu zákonníku. Ďalšie reformy sa uskutočnili v sedemdesiatych rokoch 20. storočia (v oblasti rodinného práva bola v roku nahradená oblasť práva Entmündigung tzv. poručníckym právom – Sachwalterschaft. Veľké časti rakúskeho osobného práva sú regulované zákonmi mimo ABGB (napr. manželské, nájomné právo, právo na ochranu spotrebiteľov).

24 ABGB pozostáva z 1502 paragrafov a člení sa na úvod a 3 diely: Úvod obsahuje ustanovenie o pôsobnosti a výklade zákonov, o prameňoch práva, zákaze retroaktivity, vylúčenie normatívneho pôsobenia sudcovského rozhodnutia a zásadu monopolu štátnej ochrany práv. 1. diel: rodinné a osobné právo 2. diel: právo k veciam (prvý oddiel – vecné práva vrát. dedičského práva, druhý oddiel – osobné práva k veciam) 3. diel: spoločné predpisy osobných a vecných práv

25 BGB – DAS BÜRGERLICHE GESETZBUCH
BGB – Nemecký občiansky zákonník predstavuje základný právny predpis nemeckého občianskeho práva. do platnosti vstúpil 1. Januára 1900 ešte v čase existencie Nemeckej ríše. jeho vzniku predchádzala dlhoročná spolupráca dvoch právnych komisií. BGB je dnes centrálnym kódexom nemeckého všeobecného súkromného práva, ktorý upravuje najdôležitejšie právne vzťahy medzi súkromnými osobami. Neponúka ale úplnú kodifikáciu civilného práva.

26 História: Pred vytvorením Nemeckej ríše v roku 1871 a zákonníka BGB bolo právo v jednotlivých nemeckých krajinách rozdrobené. V nem. krajinách existovali rôzne predpisy: tzv. Gemeines Recht, das Preußische Allgemeine Landrecht (ALR) z roku 1794 Code Civil z roku 1804 Badisches Recht z roku 1810 der Codex Maximilianeus Bavarius Civilis z roku 1756 das Jütische Recht z roku 1241 der Sachsenspiegel resp. das gemeine Sachsenrecht das Sächsische BGB z roku 1865.

27 Snahám o jednotnú kodifikáciu predchádzal v roku 1814 spor medzi Antonom Friedrichom Justusom Thibaurom a Friedrichom Carlom von Savigny. Liberálne orientovaný Thibaut sa snažil presadiť jednotnú kodifikáciu občianskeho práva kvôli zjednodušeniu styku občanov a zjednoteniu národa, konzervatívny Savigny sa postavil proti tejto snahe negatívne a spor vyhral.

28 Na regulovaní občianskeho práva pracovalo od roku 1873 niekoľko komisií. Prvé návrhy znenia občianskeho zákonníka predložila spolkovej rade prípravná komisia (tzv. Vorkomission). V roku 1874 bola zvolaná 1. komisia, ktorá po dôkladnom prehodnotení predložila v roku 1888 prvý návrh zákonníka – kritika návrhu. 2. komisia zvolaná v roku 1890 predložila pod vedením generálneho referenta Gottlieba Plancka druhý návrh . Po niekoľkoročných úpravách vstúpil do platnosti v r

29 BGB sa skladá z 2385 paragrafov, člení sa na 5 kníh. 1
BGB sa skladá z 2385 paragrafov, člení sa na 5 kníh. 1. kniha: všeobecná časť – oddiely o osobách, veciach, právnych úkonoch, lehotách a počítaní času, premlčaní a výkone práv; 2. kniha: záväzkové právo; 3. kniha: vecné právo; 4. kniha: rodinné právo; 5. kniha: dedičské právo.

30 ZGB – Das Schweizerische Zivilgesetzbuch
(ZGB) – Švajčiarsky občiansky zákonník je kodifikáciou centrálnych častí švajčiarskeho súkromného práva. Jeho autorom je Eugen Huberm a do platnosti vstúpil v roku 1912. Pred jeho vznikom bolo právo v jednotlivých švajčiarskych kantónoch rovnako rozdrobené ako v Nemeckej ríši. História Po porážke Napoleona bola na Viedenskom kongrese v roku obnovená nezávislosť Švajčiarska a ustanovená jeho neutralita (tzv. trvalá neutralita). Po Sonderbundskej voje v roku bola v krajine prijatá nová ústava, ktorá zmenila dovtedajší spolok suverénnych kantónov na unitárny spolkový (federálny) štát.

31 Od polovice 19. storočia platili v jednotlivých kantónoch rôzne kodifikácie občianskeho práva, napr. V Zürich zákonník  Das Privatrechtliche Gesetzbuch für den Kanton Zürich V iných kantónoch sa opierali buď o francúzsky zákonník Code civil (západné Švajčiarsko, Tessin) alebo rakúsky všeobecný občiansky zákonník ABGB (Bern, Luzern, Solothurn, Aargau). Koniec 19. storočia – potreba zjednotenia švajčiarskeho práva. Profesor Eugen Huber z Bernu bol na podnet Švajčiarskeho spolku právnikov (Schweizer Juristenverein) poverený vypracovaním porovnávacej štúdie civilného práva jednotlivých kantónov.

32 Po vypracovaní tzv. „Systému švajčiarskeho súkromného práva“ (System des Schweizerischen Privatrechts – 3 zväzky, 1886–1893) boli vypracované čiastkové návrhy práva pre civilný zákonník. Postupne vzniklo v r. 1893: manželské právo; 1895: dedičské právo; 1896: záložné právo. Predložené návrhy boli po posúdení komisiou expertov prepracované a zverejnené. 10. decembra 1907 bol jednohlasne prijatý Švajčiarsky civilný zákonník ZGB. V roku 1911 bol k nemu pričlenený ako osobitná časť obligačný zákon.

33 ZGB obsahuje 2163 článkov, delia sa do úvodného titulu a piatich kníh.
Úvodný titul: 10 článkov – sudca, ak nemôže vec rozhodnúť podľa zákona, rozhodne, akoby bol sám zákonodarcom (zásada Treu und Glauben; zákaz zneužitia práva) 1. kniha: právo osôb 2. kniha: právo rodinné 3. kniha: dedičské právo 4. kniha: vecné práva 5. kniha: záväzkový kódex

34 Funkčná analýza terminologických špecifík nemeckých právnych poriadkov
Príklady z rodinného práva

35 „Kniha uzavretých manželstiev“ Rakúsko: Ehebuch Definícia: Register vedený príslušnými úradmi, do ktorého sa zapisujú údaje ohľadne uzavretia manželstva osôb. (Ein von den Personenstandsbehörden geführtes Register, in das Eheschließungen von Personen und die damit in Zusammenhang stehenden Daten eingetragen werden.)

36 Právna podstata: Ehebuch §§ 24 bis 26 PStG
"(1) Die Eheschließung ist in Anwesenheit der Verlobten und der Zeugen zu beurkunden. (2) In das Ehebuch sind einzutragen 1. die Familiennamen und die Vornamen der Verlobten, ihr Wohnort, der Tag, der Ort und die Eintragung ihrer Geburt sowie ihre Zugehörigkeit zu einer gesetzlich anerkannten Kirche oder Religionsgesellschaft; 2. die Erklärung der Verlobten über den Ehewillen; 3. der Ausspruch des Standesbeamten; 4. der Tag und der Ort der Eheschließung; 5. die Familiennamen und die Vornamen der Zeugen sowie ihr Wohnort; 6. Erklärungen der Verlobten über die Bestimmung des gemeinsamen Familiennamens oder die Weiterführung des bisherigen Familiennamens durch einen Ehegatten, über die Voran- und Nachstellung des bisherigen Familiennamens und über die Bestimmung des Familiennamens der aus der Ehe stammenden Kinder; 7. die Angabe, welchen Familiennamen die Ehegatten zu führen haben, gegebenenfalls Angaben nach § 10 Abs. 2 zweiter Satz. (3) Die Eintragung ist von den Ehegatten, den Zeugen, einem allenfalls zugezogenen Dolmetscher und dem Standesbeamten zu unterschreiben."

37 Komentár: Manželstvo v Rakúsku môže byť uzavreté na každom matričnom úrade (Personenstandsbehörde – § 46 Abs. 2 PStG 1983). Akt uzavretia manželstva rovnako ako v iných krajinách podlieha určitým ustanoveniam. Matrikár sa snúbencov pred svedkami musí jednotlivo opýtať, či chcú spoločne uzavrieť manželstvo (§ 47 Abs. 2 PStG 1983). Snúbenci musia osobne za prítomnosti matrikára vyhlásiť, že do manželstva chcú vstúpiť. Potom môže matrikár vyhlásiť manželstvo za platné (§ 47 Abs. 2 PStG 1983) a za prítomnosti novomanželov a svedkov uzavretie manželského zväzku zapísať do knihy uzavretých manželstiev (Ehebuch). Zápis musia podpísať manželia aj svedkovia - § 24 PStG 1983.

38 Nemecko: Eheregister Právna podstata: § 1310 BGB:
"(3) Eine Ehe gilt auch dann als geschlossen, wenn die Ehegatten erklärt haben, die Ehe miteinander eingehen zu wollen, und 1. der Standesbeamte die Ehe in das Eheregister eingetragen hat, 2. der Standesbeamte im Zusammenhang mit der Beurkundung der Geburt eines gemeinsamen Kindes der Ehegatten einen Hinweis auf die Eheschließung in das Geburtenregister eingetragen hat oder 3. der Standesbeamte von den Ehegatten eine familienrechtliche Erklärung, die zu ihrer Wirksamkeit eine bestehende Ehe voraussetzt, entgegengenommen hat und den Ehegatten hierüber eine in Rechtsvorschriften vorgesehene Bescheinigung erteilt worden ist und die Ehegatten seitdem zehn Jahre oder bis zum Tode eines der Ehegatten, mindestens jedoch fünf Jahre, als Ehegatten miteinander gelebt haben."

39 Komentár: Ustanovenia pre uzavretie manželstva sa v Rakúsku a SRN zásadne nelíšia, v nemeckom práve sú ale predpisy podrobnejšie rozpísané. Podľa § 15 ods. 1 nemeckého PStG sa v nadväznosti na uzatvorenie manželstva musia do knihy uzavretých manželstiev zapísať nasledovné údaje: 1. deň a miesto uzavretia manželstva, 2. krstné meno a priezvisko manželov, miesto a deň ich narodenia, na žiadosť jedného z manželov aj náboženská príslušnosť, 3. priezvisko manželov po uzavretí manželstva

40 Švajčiarsko: Eheregister (pôvodné označenie)
Synonymum: elektronisches Personenstandsregister "Infostar" (označenie pre súčasný elektronický register) Právna podstata: ZStV 2004 Podľa čl. 7 ZStV 2004 sa do registra „Infostar“ zapisujú nasledovné údaje a udalosti: a. Geburt – narodenie; b. Findelkind – nájdené dieťa; c. Tod – smrť; d. Tod einer Person mit unbekannter Identität – smrť osoby neznámej identity; e. Namenserklärung – stanovenie mena; f. Kindesanerkennung – priznanie dieťaťa; g. Bürgerrecht – občianske právo; h. Ehevorbereitung – príprava na manželstvo; i. Ehe – manželstvo; j. Eheauflösung – ukončenie manželského zväzku; k. Namensänderung – zmena mena; l. Kindesverhältnis – vzťah k dieťaťu; m. Adoption – adopcia; n. Verschollenerklärung – vyhlásenie za nezvestného; o. Geschlechtsänderung – zmena pohlavia; p.12 Vorbereitung der Eintragung einer Partnerschaft – príprava zápisu partnerského vzťahu; q.13 Eintragung einer Partnerschaf – zapísanie partnerstva; r.14 Auflösung einer eingetragenen Partnerschaft – ukončenie zapísaného partnerstva

41 Komentár: Podľa čl. 102 ZGB sa akt uzavretia manželstva koná verejne v prítomnosti plnoletých svedkov pred matrikárom. Potom, ako snúbenci pred matrikárom vyslovia súhlas na uzavretie manželstva, manželstvo je vyhlásené za uzatvorené. Do sa po uzavretí manželstva robil zápis do knihy uzatvorených manželstiev, v tomto roku sa ale tento register spolu s ďalšími registrami (kniha narodení, umrtí atď.) podľa čl. 92 ZStV 2004 uzatvoril a bol nahradený elektronickým registrom INFOSTAR – tzv. "elektronische Personenstandsregister Infostar". Od roku 2005 sa všetky udalosti civilného života zaznamenávajú v tomto registri, na ktorý sú napojené všetky civilné matričné úrady. Zaznamenávanie údajov je v kompetencii matričných úradov a uskutočňuje sa tak ako predtým decentralizovane. Rodinný register bol nahradený registrom osôb. Všetky žijúce osoby zapísané v rodinnom registri sú nanovo prepísané s aktuálnymi údajmi do registra osôb. Všetky udalosti týkajúce sa civilného stavu osôb sú zaznamenané len v elektronickej forme. Z pôvodných registrov si môžu ale oprávnené osoby vyžiadať kópie v papierovej forme.

42 Poručníctvo Rakúsko: Besachwalterung – poručníctvo Definícia: Určenie poručníctva Právna podstata: § 268 Abs. 1 ABGB: "(1) Vermag eine volljährige Person, die an einer psychischen Krankheit leidet oder geistig behindert ist (behinderte Person), alle oder einzelne ihrer Angelegenheiten nicht ohne Gefahr eines Nachteils für sich selbst zu besorgen, so ist ihr auf ihren Antrag oder von Amts wegen dazu ein Sachwalter zu bestellen."

43 Komentár: V Rakúsku sa pre určenie poručníctva do roku 1984 používal pojem Entmündigung. V roku 1984 sa toto označenie zmenilo na „Sachwalterschaft“. Poručníci sú definovaní ako zástupcovia osôb, ktoré trpia psychickou chorobou alebo sú duševne postihnuté a preto nie sú schopné postarať sa o seba bez nejakej újmy. Poručník je stanovený súdnou cestou, preberá starostlivosť o nespôsobilú osobu, jej majetok a vykonáva potrebné akty ako jej zástupca. Pri jeho určení sa berú do úvahy osobné vzťahy a spôsobilosť vykonávať poručníctvo (vgl. Welser, 2005:460).

44 Nemecko: Rechtliche Betreuung (durch einen Betreuer) – poručníctvo Synonymum: Bestellung eines Amtsvormunds Právna podstata: §§ 1896ff. BGB § 1896 Abs. 1 BGB: "Kann ein Volljähriger auf Grund einer psychischen Krankheit oder einer körperlichen, geistigen oder seelischen Behinderung seine Angelegenheiten ganz oder teilweise nicht besorgen, so bestellt das Vormundschaftsgericht auf seinen Antrag oder von Amts wegen für ihn einen Betreuer."

45 Komentár: Nemecký termín „rechtliche Betreuung“ a rakúsky pojem „Sachwalterschaft“ sú porovnateľné právne inštitúty pokiaľ ide o podstatu ich regulačného účelu. V niektorých detailoch sa ale odlišujú. V nemeckom práve platilo do poručnícke právo pre plnoletých - Vormundschaftsrecht für Volljährige. V tom čase sa rozlišovalo medzi tzv. Gebrechlichkeitspflegschaft (opatrovníctvo v prípade choroby) a tzv. Entmündigung (poručníctvom) postihnutých. Zavedenie poručníctva malo za následok úplné zbavenie svojprávnosti postihnutého. Všetky práva postihnutého prešli na poručníka. Postihnutí nemali volebné právo a nemohli uzatvárať ani manželstvo. Išlo o veľmi silný zásah do práv postihnutého. Z právneho hľadiska mohol za zverenca vykonávať akékoľvek právne úkony len poručník. Poručníctvo viedlo preto k diskriminácii postihnutého a jeho sociálne postavenie v spoločnosti bolo dehonestujúce. Ďalšou nevýhodou bolo, že prevládala forma poručníctva prostredníctvom úradom stanovených poručníkov - tzv. „Amtsvormundschaft“. Jeden poručník spravoval súčasne aj 200 prípadov súčasne, išlo preto skôr o anonymné zastupovanie ľudí na neurčitý čas. Zavedenie poručníctva stanovoval občiansky súd a určenie poručníka sa konalo prostredníctvom justičného úradníka poručníckeho súdu. Zrušenie poručníctva a opatrovníctva chorých bolo možné len formou dodržania zodpovedajúceho postupu. V roku 1992 vstúpilo do platnosti nové poručnícke právo nazvané Betreuungsrecht. V porovnaní so starým poručníckym právom - Vormundschaftsrecht neobmedzuje zverencov v práve vykonávať právne úkony. Postihnutí môžu vstupovať aj do manželstva.

46 Švajčiarsko: Bestellung eines Vormunds – poručníctvo Právna podstata: Art. 360ff. ZGB Art. 369 Abs. 1 ZGB: "Unter Vormundschaft gehört jede mündige Person, die infolge von Geisteskrankheit oder Geistesschwäche ihre Angelegenheiten nicht zu besorgen vermag, zu ihrem Schutze dauernd des Beistandes und der Fürsorge bedarf oder die Sicherheit anderer gefährdet." Art. 373 Abs. 1 ZGB: "Die Kantone bestimmen die für die Entmündigung zuständigen Behörden und das Verfahren."

47 Komentár: V Rakúsku bol termín Entmündigung nahradený termínom „Sachwalterschaft“ v roku 1984, v SRN termínom „Betreuung“ v roku 1992. V súčasnom období sa používa výraz „Entmündigung“ v nemecky hovoriacom priestore už len vo švajčiarskom práve. Švajčiarsky občiansky zákonník celoplošne zjednotil pojem „Entmündigung“ v roku 1907. Ako dôvod pre právne relevantné určenie poručníctva sa vo švajčiarskom práve uvádza: psychická choroba, slabomyseľnosť (čl. 369 ZGB), alkoholizmus, hazardovanie, zmena v živote v dôsledu nemravného správania, spravovanie majetku, ktoré môže doviesť poškodeného alebo jeho rodinu do stavu finančnej núdze alebo chudoby (čl. 370 ZGB); väzba dlhšia ako jeden rok (čl. 371 ZGB) a starecká bezvládnosť (čl. 372 ZGB; len na žiadosť dotknutej osoby). Vedľa poručníctva existuje aj možnosť pridelenia tútora (Beistand), ktorý preberá poručníctvo len čiastočne (na určité úkony) bez uznania príslušnej osoby ako nesvojprávnej (čl. 367 ZGB). Vo Švajčiarsku pôsobia poručnícke úrady, ktoré sa líšia rozsahom kompetencií v jednotlivých kantónoch. V súčasnosti sa vo Švajčiarsku pracuje na revízii poručníckeho práva.

48 záver V oblasti nemeckého právneho jazyka existujú značné terminologické špecifiká, ktoré vyplývajú nielen z historicky podmienenej odlišnej jazykovej reality, ale aj rozdielnosti právnych systémov nemecky hovoriacich krajín (Rakúska, SRN a Švajčiarska). Na túto skutočnosť reaguje aj príspevok, ktorého cieľom bolo zároveň apelovať na potrebu zohľadniť existenciu terminologických špecifík v právnych poriadkoch nemecky hovoriacich krajín aj pri prekladaní právnych textov, pretože v preklade je potrebné zohľadniť aj funkčný význam príslušných pojmov vzhľadom na príslušnú oblasť práva.

49 Ďakujem za pozornosť.