Teoretické základy ve speciální pedagogice

Speciální pedagogika

z lat. speciális = osobitný z gr. paidagōgike (téchnē) = umenie výchovy paidós = dieťa + ágein = viesť, hnať; pôvodne sa myslelo sprevádzanie dieťaťa z domu do školy Vědním oborem v soustavě pedagogických věd, který je zaměřen na teorii a praxi výchovy, vyučování a vzděláváni dětí, mládeže a dospělých se speciálními potřebami z důvodu somatického, senzorického, mentálního, řečového, nebo psychosociálního defektu, poruchy nebo omezení či jejich kombinace. (Vašek Š., 1995)

Predmet SP Skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a edukácie jedincov so špeciálnymi potrebami z aspektu etiologie, symptomatologie, možnosti aplikácie špeciálnopedagogických metód (reedukace, kompenzace, rehabilitace) a profylaxe neadekvátneho vyrovnávania znevýhodnených osob s postihnutím, narušením, alebo rôznymi špecifickými obmedzujúcimi faktormi.

Predmet péče SP Jedinec zdravotne, príp. sociálne znevýhodnený, ktorý potrebuje podporu v oblasti výchovy, vzdelávania, prípravy pre pracovné a spoločenské začlenenie a jeho realizáciu.

Ciel SP Vychádza z princípu humanizmu, tj. z uznanie hodnoty každého človeka, teda i toho, ktorý sa nejakým spôsobom odlišuje od tzv. „priemernej normy“. Ciele:  Humanitný  Výchovný  Ekonomický

Človek so špeciálnymi (špecifickými) potrebami

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Postižení jedinec Osoba s problémy v sociálním uplatnění, které vyplývají z nedostatku nebo deficitu orgánu, jeho funkci nebo procesu. Je to jedinec, u kterého se projevují změny a charakteristické těžkosti při poznávání okolního konkrétního světa, v sociálním styku, a u kterého se současno projevují specifické osobitosti při utváření jeho osobnosti. (Požár L. kol., 1984)

Človek Biológia (lat. Homo) Filozofia Psychológia (sociálna, vývinová) Pedagogika...

Spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru. transcendencia – inscendencia (podstata bytia)  vstupovanie človeka do seba samého  zmysel má iba premena človeka jeho preduchovňovanie

Kdo je to člověk Člověk je ten, kdo v sobě nosí vetší bytost, než je on sám. (Antoine de Saint- Exupéry) Spojení filozofie a pedagogiky (pedagogické myšlení se rozvíjelo v rámci filozofických a teologických koncepcí ).

Animal rationale (starověká filozofie)  roviny: animality a transcedentality K hmotné přírodě => je těleso, živý organizmus a smyslová bytost (živočišný druh – homo sapiens). „Život nezávislí na zvířeckosti …“ (Hegel), „Duchovné bytí člověka …“ (Aristoteles) Transcedentalita není nic empirického, co mohou zkoumat empirické (speciální) vědy. (není předmětem speciální pedagogiky – nelze vědecky postihnout) Lidská důstojnost, kterou musíme v jakémkoli kontaktu s takovým jedincem respektovat.

Pojetí člověka Speciální pedagogika se přibližuje k filozofickému pojetí člověka => v pojetí člověka postiženého. SP upřednostňuje člověka (s jeho podstatou lidství) Podstatou člověka je jeho lidství. (jednota animality a transcedentality) Akcidenty jsou všechny další vlastnosti, včetně postižení.

Postižení člověk ve společnosti Odvržení Likvidace Boží trest Přehnaná starostlivost (nežádoucí závislost) vztah k lidem odlišný socializace integrace kompenzace Zevšeobecňovaní Počátky speciálně- pedagogické péče v starověku

Členení speciální pedagogiky Psychopedie (SP osob MR) Tyflopedie (SP osob ZP) Etopedia (SP osob PS) Logopedie (SP osob NKS) Surdopedie (SP osob SP) Somatopedie (SP osob TP Ch. ZO) Speciální pedagogika s vícenásobným postižením Speciální pedagogika osob se specifickými vývojovými poruchami učení

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Potreba Psychická deprivácia Aktivačný činiteľ (pud) Szewczuk, Maslow, Matějček, Langmaier...  premenlivosti  základných podmienok  vzťahy (sociálny „objekt“)  spoločenské uplatnenie  otvorenej budcúcnosti

Člověk se speciálními potřebami motto: „Pomoz mi, abych to mohl já sám dokázat“. „specifické potřeby“, „zvláštní potřeby“ Dojem, že lidé s postižením mají nějaké mimořádné (extra) důležitější, preferované potřeby, že prostě vyžadují něco navíc. při uspokojovaní některých běžných lidských potřeb může dojít k tomu, že jedinec pro své funkční nebo orgánové postižení nemůže určité potřeby realizovat obvyklým způsobem. (tělesná dysfunkce, smyslová vada …) č s ZP potřebuje v individuální míře určitou pomoc či kompenzaci při uspokojování samozřejmých lidských potřeb. (fyziologické – potr. tekutiny, materiální, ochrana,touha po partnerství, přátelství, … sebauplatnění, seberealizace, poznání..) s. pomoc není nějaká zvláštní potřeba, je to pouze soubor opatření, které vedou ke zpřístupnění možnosti realizovat možnosti naplňovat svoje přirozené potřeby. v kontextu (péče o osoby se ZP) – zpřístupňování (vzdělávání, pracovní uplatnění, kulturní vyžití nebo vyrovnávaní příležitostí (seberealizaci)

Handicap

exceptional children handicapped children special needs disability Behinderte Leute Lernebehinderte Leute Leute mit der Benachteiligung Leute mit Spezifischen Bedarf

Handicap - Handicapovaný Znevýhodnenie – Znevýhodnený Defekt - Defektný

Defekt a defektivita

Defekt (z lat. defektus) - chyba, porucha, vada úbytek. podle Košča (1974) lze chápat jako vážni a relativně trvalí nedostatek, ztrátu nebo nepřítomnost nějaký funkce nebo orgánu  ireparabilní, ireverzibilní (nenapravitelní, nezvratní)  vrozené (pre-peri… a raně postnatálne)  získané (následně v průběhu celého života) - orgánový a funkční

Defektivita Sprievodné zmeny v štruktúre osobnosti Dlhodobý proces Porucha spoločenských vzťahov Dialektický charakter Nejedná sa o stav nemenný  Cit menejcennosti

Anomálie (z gre. a – zápor, nomos – pravidlo, zákon)  Relativně trvalá negativní odchylka od normy v oblasti somatické, psychické nebo jejich kombinaci, ale není považována za patologický stav. Deviace (z lat. Via – cesta, deviatio – odbočení z cesty)  Odchylka od normy, která týká vývoje nebo chování. (nápadnost – sexuální) Deformity, deformace (z lat. Deformitas – znetvoření, zohavení)  Somatické odchylky od normy Psychický deficit (z lat. odpadnout chybět)  odchylka od normy Ohrožený jedinec („at risk“)  Dlouhodobě vystaven nepříznivým výchovním, ekologickým, sociálním či psychickým vlivům.

Rehabilitace (z lat. re – znovu, habilitas - schopnost)  Opětovné dosažení způsobilosti  Socializace Resocializace  Etopedie Reedukace (z lat. educatio)  Postupy zaměřené na rozvoj a celkové zlepšení těch funkcí, které se v důsledku orgánového poškození nerozvinuly, nebo zcela vymizeli.  Odstranění nežádoucích důsledku předchozí výchovy. Kompenzace (z lat. compensatio – vyrovnaní)  Vyrovnaní nebo nahrazení sníženého výkonu. Korekce (z lat. corretio – náprava)  Náprava nebo oprava chybné funkce,orgánu,nebo chování.

Kdo je „normální“ ? (Norma a normalita) z lat. pravidlo Pedagogika abnormálních statistické normy (vytvořené pomoci mat-stat. metod) IQ, Db … procentuální vyjádření míra socializace

???

Norma a normalita nezmyselný (pochybnosť o samotnej existencii) príliš samozrejmé normalita vzhľadom na osobnosť človeka „problém normality osobnosti má na jednej strane korene vo všobecných biologických zákonitostiach, na druhej strane v špecifických zákonitostiach psychického vývinu a psychosociálnej interakcie a tiež aj v etickofilozofických normách“ (Sysišťová E. 1972) interdisciplinárny charakter

Štatistická norma

telesná výška, hmotnosť, schopnosti, úroveň intelektu... Gaussova krivka (viac vrcholová) /symetrická/

!!!

aritmetický priemer, medián, modus výskyt znaku jednoducho vypočítať intepretácia

Funkčná (individuálna) norma Neexistuje „priemerný človek“, ale vždy jedinec individuálny, ktorý ma svoje vlastné možnosti, schopnosti, potreby, želania, ideály, skúsenosti... V tomto ponímaní je človek normálny vtedy, ak je taký, aký má byť zo svojho vlastného hľadiska, keď sa prejavuje tak, ako je mu vlastné, keď nachádza uspokojenie v tom, čo sám považuje za správne alebo krásne (Košč L., 1974). Normalita je teda akási typickosť.

Ideálna norma kvalitatívne ukazovatele Normou nie je priemer (najčastejšie sa vyskytujúci znak), ale naopak dokonalosť, vzor, ideál. /nemožno dosiahnúť – možno sa k nemu viac-menej priblížiť/ Normalitou človeka je nekonečný proces sebarealizácie jedinca v jeho spoločenských a prírodných podmienkach. (profil absolventov)

Duševné zdravie ako norma Integrácia osobnosti a jej dynamická rovnováha. Popisuje 3 oblasti:  vo vzťahu k sebe  vo vťahu k iným ľuďom  vo vzťahu k životu

Norma a vývin

Socializácia Postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnej rodine, dalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Socializácia je výsledkom sociálneho učenia. Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušným sociálnym roliam a dotváranie osobnostných rysov. Ide o učenie sociálnym roliam.

Pojem Integrácia  Stav spolužitia postihnutých a intaktných, stav kedy žijú jeden pre druhého. Stav, kedy sa samotný postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a kedy ani intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť. Tzn. Kedy sa totálne (úplne) naplnila vzájomná sociálna adaptabilita a úplne odstránila defektivita.  zámena prostriedku a cieľa  pojem Inklúzia

 Integrácia je edukácia všetkých detí v bežnej škole, pričom pomoc deťom so zdravotným postihnutím má zabezpečiť to, aby sa úspešne zapojili do podmienok bežného života.  Edukácia v podmienkach integrácie by mala žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poskytovať špeciálnymi formami a metódami stupeň edukácie zodpovedajúci ich individuálnym schopnostiam a predpokladom vo vzťahu k ich postihnutiu.

Cieľ Cieľom integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami je dosiahnuť najvyšší možný stupeň socializácie, čiže zapojenie do pracovného pomeru a bežného života. Pre fungujúcu integráciu je nutné v škole zabezpečiť materiálno-technické, organizačné a personálne podmienky, špeciálne vzdelávacie podmienky so špeciálno-pedagogickou starostlivosťou, s rozsiahlou poradenskou službou žiakovi, škole a rodine. Úspešná integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami je nemysliteľná bez tolerancie, pochopenia, pomoci ostatných žiakov a širokého okolia.

Integrácia  možno dosiahnuť:  Rozvojom osobnosti  Socializáciou a enkulturáciou  nie je závislá o odstrániteľnosti defektu  je závislá od odstrániteľnosti defektivity  má dynamický (premenlivý) charakter, tzn. že nie je sústavne v zenite a pernamentne hrozí jej regres  možno dosiahnuť iba za podmienok špeciálnych rehabilitačných a výchovne-vzdelávacích opatrení,  spravidla závisí i od úpravy materiálne technických podmienok  predpokladá vysoký stupeň schopnosti seba rehabilitácie, sebavýchovy a sebarealizácie  jej úroveň možno odstupňovať

 Školská trieda je prvým prostredím mimo rodiny, v ktorom žiak prežíva určité obdobie svojho života.  Škola a učitelia by mali vytvoriť takú atmosféru triedy, ktorá by pozitívne ovplyvnila úroveň sociálnej integrácie žiaka so ŠVVP.  Žiak so ŠVVP je poškodzovaný, ak mu škola nemôže alebo nedokáže zabezpečiť špeciálne kompenzačné a špeciálne učebné pomôcky, vytvoriť mu materiálne prostredie pre jeho úspešnú prácu. Tým môže dochádzať k zhoršovaniu jeho telesného vývinu a zdravotného stavu.

Prečo integrácia?  Výhody  Nevýhody  O čo majú záujem samotný ľudia so zdravotným postihnutím?  Ani špeciálna škola nemusí mať vždy optimálne nastavenie prostredia.  prostredie školy, pedagogické zázemie.

Koho integrovať (v školskom prostredí)?  Je vhodné hovoriť o integrácii v každom prípade?  Segregovaná príprava môže byť efektívnejší model vzhľadom na reálne možnosti vyplývajúce z postihnutia.  Postihnutému žiakovi musí byť poskytnutá špeciálna starostlivosť pri učení. Bez špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia v škole nie je možná.  Starostlivosť o postihnutých nesmie byť na ujmu účinnej starostlivosti o ostatných žiakov.  želania rodičov

Ako integrovať? príprava prostredia príprava učiteľov príprava žiakov postihnuté dieťa sa musí zúčastňovať na činnosti školy s ostatnými nepostihnutými deťmi (súčasťou)

Formy integrácie úplná v školskom prostredí čiastočná v školskom prostredí kontaktná v školskom prostredí

Kompetencie  úspech  neúspech  rodičia  dieťa  škola