Filozofia výchovy – SPg.- Mgr. Mgr. Štefan Chudý, Ph.D.

Karl Jaspers (Úloha filozofie v súčasnosti; 1953) „Filozofické myšlienky môžu mať dnes vo svete vplyv iba vtedy, keď zapôsobia na väčšinu jednotlivcov. V súčasnosti totiž masy obyvateľstva vedia čítať a písať, ale neobsiahnu západnú vzdelanosť vo svojej úplnosti. Podieľajú sa však na poznaní, na myslení i na konaní. Tieto príležitosti môžu využiť tým lepšie, čím plnšie zvládnu najdôležitejšie názory a kritické rozlíšenia. Je teda nevyhnutné, aby pre chvíle uvažovania každého človeka bolo všetko podstatné podané tak jednoducho, ako je to len možné, a bez straty na hĺbke.“

Dilematá a antinómie výchovy Fenomenologický pohľad Dilematá výchovy Antinómie výchovy Individualizácia vs. socializácia Výchova vs. vzdelanie Vybrané koncepcie (anti) výchovy - E. Fink, a pod.

Fenomenologický pohľad na problematiku Fenomenológia je v stručnom pojatí, ako ho chápeme „my“ pri koncipovaní našich teórií, náuka o javoch – fenoménoch, kde je základom hľadanie a odhaľovanie obsahu vedomia (fenoménu) v jeho čistej podobe ideálnej entity (grec. faiesthai), Ottova encyklopedie, 2004, s. 264).

Možnosť chápania č. 1 „Cenu má iba cesta. Len ona trvá, cieľ je len ilúziou pútnika, kráčajúceho od hrebeňa ku hrebeňu, ako by zmyslom bolo naplniť cieľ.“ A de St. Exupéry Kde teda hľadať cestu k podstate výchovy? Ako uchopiť výchovu v súčasnom spoločnosti?

Možnosť chápania č. 2 Výchova je 'ako čiste' inštrumentálna entita, vytvorená praktickým ľudským zmyslom za účelom podpory individuálnych cieľov aj keď obsahuje prvky „subjektívnej slobody,“ má v sebe zároveň spoločenský rámec. Výchova je etická entita, ktorej smerovanie je zakotvené v sieti ľudských vzťahov, ktoré presahujú prianie akéhokoľvek jedinca. (konzervatizmus). Táto etická entita má tri „momenty“ ktorých totalita zahrňuje mnohotvárnu prirodzenosť ľudského života: Rodina, ktorá je charakterizovaná partikularistickým altruizmom. Spoločnosť, ktorá je charakterizovaná svojim univerzálnym egoizmom. Štát, ktorý je charakteristický spojením dvoch predchádzajúcich v univerzálny altruizmus. Štát je nadradený rodine aj občianskej spoločnosti. Výchova tvorí základ pre rozvoj jedincov participujúcich na „úlohách“ rozvoja štátu.

Fenomenologické uchopenie veci fenomén a podstata problému (Hussler, in Danner, 1994, s. 120), fenomén ako základ dejinného rázu a sebarealizácie (Rombach, 1980, s. 21), fenomén a možnosti jeho integrácie v „nefilozofických“ vedných oboroch (Scheler, 1968, s. 525), fenomén ako základ popisu javu a určenia ďalšieho smerovania (Mollenhauer in Meyer – Drawe, 1984, s. 35), redukcia ako základ filozofickej reflexie (Fink, 1938, s. 342).

Dilematá výchovy subjekty výchovy - kdo vychovává objekty výchovy - kdo je adresátem výchovy cíle výchovy - k jakým cílům, pro co, proč vychovávat prostředky výchovy - jak, jakými prostředky vychovávat (činitelé, instituce, organizační formy, obsahy a formy výchovy, výchovné prostředky, následnost procesu atd.) podmínky výchovy - které vnější a vnitřní podmínky ovlivňují podobu výchovy, jak se v procesu výchovy odrážejí změny prostředí jednotlivých aktérů výchovy (Blížkovský, 1997)

Dilematá výchovy a súčasná spoločnosť (globálne trendy) Výkonová spoločnosť - vysoký výkon, jeho kvantifikácia a popis – tabuľky, normy, apod. Úpadok hodnôt ako výsledok výkonu (etický relativizmus – word doc.) Informačná explózia - nesystematizácia informácií – nedostatok selekcie, vyzdvihovanie mediálnych vzorov (celebritácia) Spôsob života – kvalita života, životný štýl, spěch, a pod. Radikálny pluralizmus

Radikálny pluralizmus Koexistencia viacerých existujúcich smerov Odmietanie dejín Dezintegrácia Absolutizmus individualizmu Odmiertnutie vzťahu umenie – filozofia Postmodernizácia hodnôt

Diferenciácia populácie Výrazná diferenciácia životného štýlu viacerých vrstiev Diverzifikácia založená na politickom rámci, ekonomike a globalizácii Existencia je základ zmyslu života (staro)Nové fenomény (solidarita, prosociálnosť, a pod.), ktoré nemajú pevné miesto v hodnotovom a osobnostnom (v psycholog. pojatí) uchopení osobnosti

Epistomologický a ontologický základ vzniku antinómií vo výchove Poznateľnosť sveta a spoločnosti Globalizácia Existencia človeka Zmysel života a výchovy Sebareflexia človeka vo výchovnej činnosti Životné zameranie Pluralizmus „životných ciest“ založený na rozpore individualizácii a socializácie

Antinómie výchovy Antinómie – je výpoveď, z ktorej pravdivosti sa dá odvodiť jej nepravdivosť a naopak. Antinómia je zdanlivý rozpor medzi dokázanými vetami alebo skutočný rozpor medzi zdanlivo dokázanými vetami. Antinómia je rozpor medzi dvomi rovnako záväznými zákonmi, stret autorít alebo rozpor medzi dvomi závermi, ktoré sa zdajú byť rovnako logické. (http://sk.wikipedia.org/wiki/Antin%C3%B3mia)

Antinómie výchovy Príklad: Je Boh všemohúci? Ak áno, tak dokáže stvoriť skalu, ktorú nedokáže ani Boh zodvihnúť. Ak tú skalu nedokáže zodvihnúť, tak nie je všemohúci. 2. Kréťan Epimenides vyhlásil, že všetci Kréťania sú klamári. Ak je jeho tvrdenie pravdivé a ak sú všetci Kréťania skutočne klamári, hovoril Epimenides pravdu a nie je teda pravda, že všetci Kréťania sú klamári, lebo aj on je Kréťan. Ak klamal, znamená to, že Kréťania nie sú klamári, z čoho však vyplýva, že ani Epimenides nie je klamár; jeho výrok je teda pravdivý a Kréťania sú klamári…

Antinómie vo výchove Jedná sa najmä o utriedenie základných vzťahov a „momenty“ vo výchove Vzťahy – etymologický a obsahový rámec výchova a jej pojatie Výchova a jej zameranie – historický pohľad Výchova v súčasnosti

Východiská výchovy – pojatia Normatívne - jasne určený cieľ - ideál, hodnota: Aké sú hodnoty človeka a spoločnosti? Situačné – výsledok prežitok, zážitok, skúsenosť: Je skúsenosť základom života? Rolové – presne určená rola: Je subjekt výchovy zároveň objektom alebo nie? Systémové – výchova je ucelený systém: Je možné na základe presne určeného systému určiť povahu výchovy?

Výchova – zameranie - východiská Biologicko-psychologické smery Psychoanalytické smery Experimentálne smery Pragmatické smery Sociologické smery Hermeneutické smery (Bertrand, 1998)

Výchova v súčasnosti - zamerania, smery, trendy Výchova ako umenie Výchova ako pomoc Výchova ako pomoc byť Výchova ako pomoc pri zvládaní života Výchova ako základ učenia sa Výchova ako základ spoločnosti a jej rozvoja

Výchova ako základ učenia Učiť sa poznávať Učiť sa jednať Učiť sa žiť spoločne Učiť sa byť

Výchova v demokratickej spoločnosti Zodpovednosť – rozhodovanie a nesenie výsledkov za svoje rozhodnutia (pozit. i negat.) Spolupráca – schopnosť pracovať s inými pre spoločný cieľ Odvaha – schopnosť riskovať pre známy cieľ Sebahodnotenie – mať pozitívny názor na seba

Integrácia osobnostných vlastností Zmysel života – hľadanie Adekvátna sebareflexia Aktivita v spoločenskom živote Osobnostný rozvoj Rozvoj emocionality Sloboda a rozhodovanie

Hľadanie zmyslu ako základ výchovy Pochopenie základov významu činu Spôsoby objavovania zmyslu – zážitok, tvorčia činnosť, postoj, hodnota Redukcia nežiadúcich vplyvov Rozhodovanie Zmysel činnosti

Hľadanie zmyslu ako integrácia – eklekticizmus života vs. jedinečnosť Eklekticizmus je spájanie, netvorivé preberanie, napodobňovanie rôznorodých prvkov rozličných, často i protikladných smerov, teórií a názorov.

Hľadanie zmyslu ako integrácia – eklekticizmus života vs. jedinečnosť Zamyslite sa nad zmyslom svojho života? Aký je cieľ (zmysel)? Čo pre to robíte, aby ste ho naplnili? Je základom zmyslu života pomoc či individualizmus? Čo by ste v živote chceli zmeniť? (popíšte konkrétne čo, ako by sa to dalo zmeniť a adekvátne príčiny prečo sa to nedá)

Výchova a kauzálny pohľad na osobnosť Kauzalita - príčinnosť = kauzalita = kauzálna súvislosť = príčinná súvislosť = súvislosť príčiny a následku = príčinne účinkové vzťahy = kauzálny nexus je priame, konkrétne a základné sprostredkovanie objektívnych súvislostí; jeden proces (príčina) vyvoláva druhý proces (následok alebo účinok). Príčinnosť je forma pôsobenie súvislosti medzi vecami, procesmi, systémami atď.

Výchova a kauzálny pohľad na osobnosť úspech vs. neúspech Bagatelizovanie úspechy Hľadanie príčin neúspechu Vznik názoru: úspech sa nenávidí so spoločnosťou. Vysvetlenie: Súčasná spoločnosť (ľudia „šedého“ priemeru) nemajú v obľube úspešných ľudí (prejavy: drahé auto, sebavedomé správanie, dovolenky pre spoločnosť v nezvyklých destináciách a pod.), vznik kvázi luxusu

Orientácia v súčasnom svete ako základ integrácie človeka do spoločnosti - výchova? Rozvoj poznatkov Rozvoj oobnosti Rozvoj názorov Tvorivosť Optimizmus Variabilita

Atropický princíp vzťahu výchova a spoločnosťv ako základ sociálnej pedagogiky Výchova ako pud sebazáchovy Výchova ako cesta k osvojeniu si hodnôt V spoločnosti sa človek správa v záujme všeobecného dobra pod hrozbou sankcie Tendencie k poznaniu – poznávaniu Kantovské „ hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon v sebe.“ Výchova ako „produkt“ spoločnosti nie je náhodným procesom – civilizácia nie je náhoda vo vesmíre a pod.

Atropický princíp Slabá forma Výchova sa vyvíjala tak, aby ju bolo možné postihnúť a popísať, t.j. Aby splodila svojich pozorovateľov Silná forma Výchova sa musela vyvíjať ako „automatický“ produkt spoločnosti, aby mohla vzniknúť jej podstata, a pod.

E. Fink - výchova – vzťahová analýza Pomoc – manipulácia Moc – bezmoc Nekončiaca výchova Obecnosť pre všetkých Výchova ako profesia Možnosti a limity výchovy (E. Fink, 1992)

Literatura k ďalšiemu štúdiu BREZINKA, W. Filozofické základy výchovy. Praha: Portál, 1996. BLÍŽKOVSKÝ, B. Systémová pedagogika. Celistvé a otevřené pojetí vzdělávání a výchovy. Ostrava : AMOSIUM SERVIS, 1997. BERGER, P. L. - LUCKMANN, T. Konstrukce sociální reality. Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 1999. DANNER, H. Methoden geisteswissenschaftlicher Pädagogik. Műnchen : W. Fink Verlag, 1994. FINK, E. Bytí, pravda, svět. Praha : Oikúmené, 1996. FROMM, E. Mýt nebo být. Praha : Naše vojsko, 1992. KUČEROVÁ, S. Úvod do pedagogické antropologie a analogie. Brno: , 1990. KUČEROVÁ, S. Člověk, hodnoty, výchova. Kapitoly z filosofie výchovy. Prešov : ManaCon, 1996. KUDLÁČKOVÁ, B. Premeny človeka a výchovy v kontexte dejín európskeho myslenia. Pedagogická revue, 2004, roč. 56, č. 2, s. 121-122. ONDREJKOVIČ, P. Sociológia výchovy – socializácia mládeže a problémy súčasnej spoločnosti. Bratislava : VEDA, 1998. PELCOVÁ, N. Filozofická a pedagogická antropologie. Praha : Karolinum, 2004. PELIKÁN, J. Výchova jako teoretický problém. Ostrava : Amosium, 1995. SARTRE, J. P. Existencialismus je humanismus. Praha : Vyšehrad, 2004. SCHELER, M. Místo člověka v kosmu. Praha : Academia, 1968. STÖRING, H. J. Malé dejiny filozofie. Praha : Zvon, 1992.