Ciele vyučovacieho predmetu (vyučovacie zámery):

Präsentation zum Thema: "Ciele vyučovacieho predmetu (vyučovacie zámery):"—  Präsentation transkript:

1 Ciele vyučovacieho predmetu (vyučovacie zámery):
Pedagogika médií LS 2012/ Pedagogika a jej stratégie v oblasti didaktickej a informačných technológií Mgr. Štefan LIGAS, PhD. Ciele vyučovacieho predmetu (vyučovacie zámery): Po absolvovaní predmetu by mal študent vedieť: uskutočniť optimálny výber edukačných médií - didaktickej techniky a učebných pomôcok, efektívne používať edukačné médiá v praxi. Termín TV vznikol v 50-tych rokoch v USA a GB spája sa so zavádzaním TVP, vyp. techniky, moderných audiovizuálnych prostriedkov a vyučovacích strojov do vyučovania. Pojem sa prvýkrát pertraktoval na medzinárodnej konferencii UNESCO v roku 1970, kde bolo dohodnuté, že pod týmto pojmom sa bude rozumieť vedný odbor v oblasti výchovy a vzdelávania, ktorý vychádza z racionálnych zásad didaktickej práce. skúma jej optimálne podmienky, najúčinnejšie metódy a prostriedky na dosiahnutie cieľov. Neskoršie vyučovací predmet PEDAGOGIKA MÉDIÍ.

2 Emeritný profesor MILOŠ LÁNSKY: Technológia vzdelávania-veda o didaktických prostriedkoch a ich optimálnom usporiadaní za učelom efektívneho navodenia učebných procesov.

3 prof. Helmar FRANK (D-Paderborn, ILO - Internacional Lingvo, drží mikrofón) Tech.vzdelávania, ako súhrn metód prípravy na vyučovanie, ktoré sú vzhľadom k vyučovacím cieľom čo najúčelnejšie, najoptimálnejšie - tieto metódy sú fundované teoreticky a overované vedecky empirickým pozorovaním. prof. Miron ZELINA (Sk) TV - je vytváranie prostredia v triede. prof. Eva Poláková (Sk - na ľavo od prof. Franka) teória Tech. vzdelávania.

4 Technológia vzdelávania a pedagogika médií
Slovensko pred r. 2000 didaktická technológia, informačná technológia. Slovensko dnes a vo svete pedagogika médií, audiovizuálne výučbové systémy, počítačové výučbové systémy, multimediálne výučbové systémy, úvod do informačnej technológie, informačná technológia pre učiteľov, komunikácia v počítačových sieťach, Internet a vzdelávanie, výučbová simulácia a hry, PC a multimédia ...

5 Odporúčaná literatúra
BOHONY, P.: Didaktická technológia. Nitra : Pedagogická fakulta UKF, ISBN Duševné vlastníctvo. Revue pre teóriu a prax v oblasti duševného vlastníctva. ISSN LIGAS, Š.: Didaktická technika. Didaktická technológia. In: VIŠŇOVSKÝ, Ľ.-KAČÁNI, V.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava : IRIS, 2001, s ISBN TUREK, I.: Inovácie v didaktike. Bratislava : MC, ISBN KOSTOLÁNYOVÁ, K.: Úvod do multimédií (grafika, hudba, zvuk). Ostrava : OU, ISBN Technológia vzdelávania. Vedecko-pedagogický časopis. ISSN X. DIDAKTICKÁ TECHNIKA (Ligas) (technické výučbové prostriedky) Informačná spoločnosť, snaha o humanizáciu a intenzifikáciu vyučovania, zvyšovanie efektívnosti vzdelávania - to všetko si vyžaduje nové podmienky a zmenu prístupu. V konečnom dôsledku ide o facilitáciu procesu vyučovania a učenia sa. Jednou z možností ako túto úroveň dosiahnuť, je náležitý výber a využívanie učebných pomôcok a technických výučbových prostriedkov, v staršej odbornej literatúre označovaných ako didaktická technika. Pri vymedzení základných pojmov sa pridržiavame aktuálnych terminologických zdrojov pedagogiky a technológie vzdelávania. Didaktické prostriedky, charakterizované ako súbor materiálnych prostriedkov, používaných vo vyučovacom procese za účelom zefektívnenia vzdelávacích postupov označujeme ako edukačné médiá. Aj v súčasnosti sa u rôznych autorov stretávame s nejednotným používaním pojmov napr. technické vyučovacie prostriedky (I. Turek, 1997, s. 203), technické prostriedky vyučovania (K. László, 1998, s. 63). Médium – nosič informácií a prostriedky pre ich prezentáciu (P. Heiman, 1962, s. 4–5 a M. Lánský, 1992) charakterizujú nasledovne: učebné pomôcky – médium obsahujúce logicky usporiadané informácie, prezentujúce alebo napodobňujúce realitu, technické výučbové prostriedky – materiálne technické zariadenia používané vo vyučovaní so schopnosťou sprostredkovať informáciu uloženú v učebnej pomôcke a to cestou auditívnou, vizuálnou, audiovizuálnou alebo multimediálnou s interaktívnymi postupmi. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, s technickými výučbovými prostriedkami úzko súvisia učebné pomôcky. Okrem klasických edukačných médií sa ”multimédiá” stávajú prirodzenou súčasťou procesu vyučovania a učenia sa. Multimédia sú charakteristické používaním: interaktívnych prostriedkov na prenos informácií, kombináciou informácií (obraz, zvuk, písomný text), viacúrovňovou informáciou (hypertext). Pozri Multimédiá. Bratislava : Ikar, 1998. Technické výučbové prostriedky umožňujú záznam a reprodukciu zvuku záznam a projekciu obrazu (prípadne obrazu a zvuku súčasne), statickú a dynamickú projekciu. Prostredníctvom najnovších technických výučbových prostriedkov je možné vytvárať a prezentovať niektoré vyučovacie, v súčasnosti aj počítačové, multimediálne a hypertextové programy (učebné pomôcky). Podstata prínosu technických výučbových prostriedkov k skvalitneniu vyučovacieho procesu nespočíva v samotnej technizácii výučby, ale: v umožnení a uľahčení komplexu premien v novom spracovaní obsahu, v zmenách metód a foriem práce, v nových možnostiach komunikácie, v širšom rešpektovaní pedagogických a psychologických. zákonitostí, princípov a zásad. Technické výučbové prostriedky sa dajú usporiadať do systému z rôznych aspektov. Najčastejšia a ako najvýstižnejšia sa javí nasledovná klasifikácia technických výučbových prostriedkov: 1. zobrazovacie plochy, 2. prístroje na záznam obrazu, 3. projekčné prístroje, 4. akustické prístroje, 5. televízna technika a video, 6. vyučovacie a testovacie stroje (aj PC), 7. automatizované učebne. V literatúre sa stretávame s viacerými členeniami učebných pomôcok napr. podľa spôsobu práce, podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti z hľadiska používateľa atď. Klasifikácia učebných pomôcok, podľa nášho názoru, je možná aj na základe ľudského vnímania, použitého receptora na: vizuálne (zrakové) auditívne (sluchové) audiovizuálne (zvukovo-zrakové) taktilné (hmatové). Súčasná ponuka technických výučbových prostriedkov a učebných pomôcok zahŕňa širokú paletu médií od jednoduchých obrázkov až po hypertext. Vhodný výber a aplikácia edukačných médií prispieva ku skvalitneniu procesu vyučovania a učenia sa. Vhodne zvolené médiá umožňujú nové, netradičné spracovanie obsahu, vytvárajú predpoklady na použitie netradičných metód a foriem práce. Môžu byť iniciátorom pre atypické modely komunikácie, ktorých konečným efektom je uľahčenie práce. Je nesporné, že ich aplikáciou sa zvyšuje efektivita vyučovacieho procesu. Tejto požiadavke však musí zodpovedať aj príprava učiteľa na prácu s edukačnými médiami. Až kvalitná príprava učiteľa umožní zmeniť jeho pozíciu riadiaceho subjektu vyučovania na učiteľa – operátora a konzultanta. HEIMAN, P.: Didaktik als Theorie und Lehre. In: Die Deutsche Schule. Schroedel 9/1962, s. 4-5. LÁNSKÝ, M.: Odkaz J. A. Komenského a výchova člověka pro 21. století. Hlavní referát 3. plenárního jednání konference Comenius 92. Praha, LÁSZLÓ, K.: Všeobecná didaktika. Martin : Amos, 1998, s. 63. TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : MC, 1997, s. 203. POVINNÁ LITERATÚRA NEMEČEK, M. a kol.: Stručný slovník didaktickej techniky a učebných pomôcok. Bratislava : SPN, 1987. DRIENSKY, D.: Didaktická technika. Bratislava : STU, 1998. ODPORUČENÁ LITERATÚRA Kol.: Výskum a vývoj materiálnych didaktických prostriedkov pre základné a stredné školy. Zb. 5. diel. Bratislava : SPN, 1985. LIGAS, Š.: Didaktická technika. Didaktická technológia. In: VIŠŇOVSKÝ, Ľ.-KAČÁNI, V.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava : IRIS, 2001, s ISBN ACB

6 Efektívnosť edukácie Porovnanie vstupných výstupných údajov. Výstupy = výsledky a efekty (ekonomické, neekonomické). Materiálne didaktické prostriedky nie sú síce rozhodujúcou podmienkou zvyšovania efektívnosti vyučovacieho procesu, ale sú jednou z určujúcich. (I. Turek) Efektívnosť edukácie súvisí s funkčnosťou používaných pedagogických nástrojov, ktoré môžu spoluutvárať podmienky pre rozvoj rozumovej, citovej a vôľovej stránky osobnosti.

7 DEFINOVANIE NIEKTORÝCH POJMOV
Edukačné médiá - súbor materiálnych didaktických prostriedkov, používaných vo vyučovacom procese za účelom zefektívnenia vzdelávacích postupov. Médium - nosič informácií a prostriedky pre ich spracovanie (prezentáciu) P. Heiman, 1962, M. Lánsky, 1992 a) technické prostriedky zaradené do vyučovania b) nosiče obsahových informácií (učebné pomôcky). Technické výučbové prostriedky (TVP) - materiálne technické zariadenia používané vo vyučovaní so schopnosťou sprostredkovať informáciu uloženú v učebnej pomôcke a to cestou auditívnou, vizuálnou, audiovizuálnou alebo multimediálnou s interaktívnymi postupmi. Okrem klasických edukačných médií sa stávajú prirodzenou súčasťou procesu vyučovania a učenia sa ”multimédiá”, ktoré sú charakteristické používaním: interaktívnych prostriedkov prenosu informácií kombinovanou informáciou (obraz, zvuk, písomný text) viacúrovňovou informáciou (hypertext). Pozri Multimédiá. Bratislava : Ikar, 1998

8 Učebné pomôcky - hmotné prostriedky, ktorých atribútom je informácia -médium obsahujúce logicky usporiadané informácie, prezentujúce alebo napodobňujúce realitu V literatúre sa stretávame s  viacerými členeniami učebných pomôcok napr. podľa spôsobu práce, podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti, z hľadiska používateľa atď.

9 Klasifikácia učebných pomôcok na základe ľudského vnímania:
vizuálne (zrakové) auditívne (sluchové) audiovizuálne(zvukovo- zrakové) taktilné (hmatové) špeciálne Súčasná ponuka technických výučbových prostriedkov a učebných pomôcok zahŕňa širokú paletu médií od jednoduchých obrázkov po hypertext. Vhodný výber a aplikácia edukačných médií prispieva k skvalitneniu procesu vyučovania a učenia sa, pretože umožňuje nové spracovanie obsahu, použitie netradičných metód a foriem, atypické možnosti komunikácie – konečným efektom je celkové uľahčenie práce. Je nesporné, že ich aplikáciou sa zvyšuje efektivita vyučovacieho procesu. VYSOKOŠKOLSKÁ UČEBNICA /kapitoly/ LIGAS, Š.: Didaktická technika. Didaktická technológia. In: VIŠŇOVSKÝ, Ľ.-KAČÁNI, V.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava : IRIS, 2001, s ISBN

10 Existuje viacero delení technických výučbových prostriedkov z rôznych aspektov. Najčastejšia a ako najvýstižnejšia sa javí klasifikácia technických výučbových prostriedkov: zobrazovacie plochy, prístroje na záznam obrazu, projekčné prístroje, akustické prístroje, televízna technika a video, vyučovacie a testovacie stroje (aj PC), automatizované učebne.

11 NOVÉ TECHNOLÓGIE VO VZDELÁVANÍ
formy vyučovania: 1. siete (lokálne počítačové siete), Internet, on-line knižnice, videokonferencie a p. 2. multimédiá, ktoré spájajú rôzne formy prezentácie informácií 3. mobilné prostriedky a prístupy podporujúce flexischooling a ďalšie formy dištančného vzdelávania OSOBNÝ POČÍTAČ A POČÍTAČOVÁ SIEŤ Takmer 40 ročná história vývoja personálnych computerov vo svojich začiatkoch spracovávala informácie textové a numerické, dnes v súvislosti s digitalizáciou obrazu a zvuku a pomocou video-adaptéra dokáže spracovať a reprodukovať informácie textové, numerické, obrazové a zvukové. Samostatná jednotka personálneho computera so svojimi perifériami neumožňovala vstup do databánk informačných centier. Preto bola v roku 1969 zahájená agentúrou DARPA v USA realizácia výskumného projektu na výstavbu experimentálnej počítačovej siete s menom ARPANET. Cieľom projektu bolo overiť a demonštrovať v praxi reálnosť prepojenia nehomogénnych počítačových systémov tak, aby užívatelia mohli pri riešení svojich úloh využívať technické a programové prostriedky vzdialených počítačov zapojených do siete. Experiment bol úspešný a na jeho základe bola v nasledujúcom desaťročí vypracovaná technológia výstavby sietí typu ARPANET. (Smoleňová, 1995). Z tohoto amerického vojenského programu sa vyvinula dnes najväčšia celosvetová počítačová sieť INTERNET. Tvorcovia sú americkí vedci V. Cerf a R. Kahn. Prvou fázou vývoja počítačovej siete bolo jej využitie určené relatívne úzkemu okruhu užívateľov podieľajúcich sa na vedecko-výskumných projektoch z rezortu obrany Spojených štátov amerických. Druhou fázou je jej uvoľnenie pre celú akademickú, vedecko-výskumnú komunitu a školstvo pod názvom NFSnet (National Science Foundation). V roku 1986 dochádza k budovaniu prepojenia vedeckých inštitúcií a univerzít. Treťou fázou budovania počítačových sietí je fáza komerčná. Prvými užívateľmi Internetu boli prevažne počítačoví odborníci, ktorí sa sami iniciatívne zaujímali ako pracuje a ako sa majú správať ako užívatelia v tomto prostredí. Pri rozširovaní okruhu užívateľov siete Internet sa stále viac stávajú jej užívateľmi ľudia, ktorí sú odborníkmi v iných oblastiach a nie vo výpočtovej technike. Vzrastá záujem o také užívateľské nástroje, ktoré Internet sprístupnia čiastočným alebo úplným počítačovým laikom. Takéto užívateľské nástroje existujú, fungujú a zrejme im vďačí Internet za obrovský nárast svojej užívateľskej základne. Paralelne s počítačovou sieťou Internet sa vyvíja celá rada iných koncepcií počítačových sietí. Z Internetu sú dostupné takmer všetky počítačové siete. Patria sem siete Bitnet, UUCP, Usenet, SPAN, Fidonet, Hepnet... Prepojenie Internetu s takýmito sieťami umožňuje špeciálne zariadenie tzv. "GATEWAYS", ktoré vykonávajú transformáciu protokolov medzi sieťami. Dynamika rastu siete Internet je obrovská. V roku 1990 spájala asi 5 tisíc sietí a registrovala približne 300 tisíc počítačov. V roku 1992 to bolo už okolo 750 tisíc počítačov, z toho v USA asi 500 tisíc a v Európe okolo 200 tisíc počítačov. V roku1995 sa odhadovalo, že v Internete je zapojených viac ako 3 milióny počítačov a využíva ho takmer 35 miliónov užívateľov. (Kirk, 1995).Koľko je užívateľov dnes??... Problémy súvisiace s rýchlym rastom účastníkov a potreba rozširovania jeho služieb po stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej, si vyžaduje nové riešenia. Preto v roku 1991 bol v USA schválený zákon, podľa ktorého má byť americký Internet prebudovaný a do piatich rokov má byť vytvorená sieť NREN - National Research and Educational Network. Internet, ako celosvetová sieť sietí, dovoľuje miliónom užívateľov komunikovať medzi sebou a používať technické, programové a údajové prostriedky iných výpočtových systémov zapojených do Internetu. Pretože Internet bol založený a vyvíjaný ako prostriedok pre výskum a výučbu, tak projekty riešenia v rámci Internetu predstavujú výnimočný zdroj celosvetového teoretického a praktického poznania. Internet je zdrojom informácií, umožňuje prehliadanie vzdialených elektronických katalógov knižníc, kopírovanie údajových a programových súborov z archívov a databáz, odoberanie elektronických časopisov a elektronických kníh. Vie zabezpečiť užívateľom rýchlu odozvu na otázky rôzneho typu a vie sprostredkovať prístup k špeciálnym výpočtovým systémom, ako sú napr. superpočítače. Prevažná miera týchto služieb je nielen voľne prístupná, teda bezplatná, ale i na vysokej profesionálnej úrovni. Internet je historicky prirovnávaný k objavu kníhtlače (v roku 1450). Vážnosť, dôležitosť a rozvoj vzájomnej informovanosti ľudstva potvrdili krajiny G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Veľká Británia a USA) na zasadnutí svojich zástupcov v Bruseli februára 1995, kde sa zaoberali problémom rozšírenia využívania medzinárodných telekomunikačných sietí, ktoré sú v súčasnosti využívané iba na 1/3. Schválili základné princípy využívania elektronických sietí, kde hlavnými zásadami by mali byť • otvorený prístup do siete • prístup k základným službám • rovnoprávnosť príležitostí pre občanov • účasť v rozvoji národov • rozmanitosť obsahu a ďalšie. Bolo tiež poukázané na lacnú komunikáciu používateľov počítačov po celom svete v Internete a navrhujú sériu skúšobných projektov, ktoré sa majú zaoberať starostlivosťou o zdravie, životné prostredie a ďalšie postuláty rozvoja a prežitia ľudstva. Slovenská časť Internetu Sanet - Slovenská akademická dátová sieť, česká Cesnet a iné národné siete Internetu poskytujú svojimi programami rôzne služby, ktoré robia sieť príťažlivou a zaujímavou.

12 MULTIMÉDIUM nosič textových zvukových, obrazových a iných informácií, ktoré umožňujú užívateľovi viesť s nimi interaktívny dialóg (pomocou PC). DATA / VIDEO PROJEKTOR - umožňuje priamo zobraziť informácie z PC na projekčnú plochu. LCD PANEL - umožňuje pomocou spätného projektora zobraziť informácie z PC, prípadne z videa na projekčnú plochu. SKENER - snímacie zariadenie sprostredkujúce prevod obrazovej predlohy do digitálnej podoby PC. VIDEO ADAPTÉR - konvertuje videosignál do digitálnej podoby. Umožňuje funkčné pripojenie videozariadení (videokamera, videorekordér) k počítaču. CD-ROM - OPTICKÝ DISK - neprepisovateľná pamäť s veľkou kapacitou. DVD –RW. ZVUKOVÁ KARTA - umožňuje nahrávanie zvukov do počítača a generuje stereozvuk na reproduktory. VIDEOKARTA - umožňuje spracovanie grafického výstupu na obrazovku.

13 Didaktická technológia
teória a prax integrálneho používania didaktických prostriedkov. Perspektívne aj súčasnosť: pedagogika médií audiovizuálne systémy počítačové výučbové systémy multimediálne výučbové systémy vzdelávacie prostredie 3. tisícročia

14 Informačná technológia
vyhľadávanie, príjem, ukladanie, šírenie, vyhodnocovanie informácií. Perspektívne - aj súčasnosť: počítač ako prostriedok vzdelávania a komunikácie počítačom podporovaná príprava na vyučovanie počítačové výučbové systémy komunikácia v počítačových sieťach (Sanet, Internet) multimediálne výučbové a metodické materiály pre učiteľa. (INFOVEK

15 EDUCATION FOR GLOBAL INFORMATION SOCIETY Bratislava 11. - 13. jún 1998
Vzdelávanie v oblasti informatiky a jeho koncepcia (UNESCO 1994 ) Počítačová gramotnosť: študent na tejto úrovni vzdelania je schopný používať počítač kompetentným a inteligentným spôsobom v bežnom živote. Aplikácia prostriedkov informačnej a výpočtovej techniky v iných oblastiach: študent je schopný používať tieto prostriedky na riešenie rutinných problémov v iných predmetoch. Aplikácia informatiky v iných oblastiach: študent je schopný používať metódy a techniky informatiky v kombinácii s prostriedkami informačnej technológie na riešenie problémov v iných predmetných oblastiach. Profesionálna aplikácia informatiky: študent na tejto úrovni je schopný používať metódy a techniky informatiky v kombinácii s prostriedkami informačnej technológie na riešenie profesionálnych problémov z obchodu, priemyslu ... Predpoklady naplnenia koncepcie: Kvalitná kvalifikačná príprava učiteľov. Materiálne vybavenie škôl.

16 PRIPRAVUJEME KURZY, KDE PRÁCA BUDE HROU – ŠTEFAN LIGAS A KOL
PRIPRAVUJEME KURZY, KDE PRÁCA BUDE HROU – ŠTEFAN LIGAS A KOL. EFEKTÍVNA PRÁCA NA POČÍTAČI Internetová verzia – školy V súvislosti s prácou na osobných počítačoch sa vo svete a hlavne v Európe sa udomácnil pojem „Štandardná počítačová gramotnosť“. Všetci záujemcovia, ktorí spĺňajú podmienky štandardnej počítačovej gramotnosti, dostanú medzinárodne uznávaný certifikát. Certifikát sa označuje ako ECDL (European Computer Driving Licence) a je dokladom toho, že jeho držiteľ úspešne zložil testy podľa ECDL štandardu v rozsahu definovanom ECDL. Garantmi tohto certifikátu sú CEPIS (Council of European Professional Societies) a ECDL Foundation. Samozrejme, že nie každý je schopný hneť zložiť testy zo všetkých častí (modulov) a tak splniť podmienky na získanie preukazu ECDL. Mnohí z nás sa na tieto testy potrebujú pripraviť a preto sme pripravili vzdelávací kurz „Efektívna práca na počítači“. Tento kurz sa venuje všetkým siedmym modulom, z ktorých sa skladá ECDL certifikát. Obsah jednotlivých modulov presne kopíruje požiadavky kladené na uchádzačov o získanie certifikátu. Kurz sa dá umiestniť na Internet (intranet) a môže byť potom používaný viacerými študentmi súčasne.

17 Stručný obsah modulov :
1. modul – základy informačných technológií (IT): vysvetlenie základných pojmov, technické a programové vybavenie PC, hlavné oblasti použitia osobných počítačov, informačné siete, využitie PC v praxi, ochrana proti počítačovým vírusom. 2. modul – použitie PC a správa súborov: práca s programom Prieskumník, pracovná plocha, práca so súbormi, ich delenie, pomenovanie, kopírovanie, presúvanie, mazanie a vyhľadávanie, editovanie, tlač a práca s tlačiarňou 3. modul – pracujeme s textom: práca s textovým editorom Microsoft Word, základné operácie, formátovanie textu, hromadná korešpondencia, práca s grafickými objektami, práca s tabuľkami, tlač, zložitejšie funkcie 4. modul – pracujeme s tabuľkami: práca s tabuľkovým kalkulátorom MS Excel, základné operácie, vzorce a funkcie, formátovanie, práca s grafom, tlač, pokročilejšie funkcie 5. modul – pracujeme s databázami: začiatky práce s programom MS Access, tvorba databázy, použitie formulárov, vyhľadávanie a triedenie, zostava 6. modul – tvoríme elektronické prezentácie: program PowerPoint, základné operácie, grafika a diagramy,formátovanie textu, tlač a distribúcia, efekty a vzhľad prezentácie 7. modul – Internet: program Microsoft Internet Explorer, úvod do Internetu, prehľadávanie Web stránok, záložky, program Microsoft Outlook, práca s elektronickou poštou, použitie adries, práca so správami. V jednotlivých moduloch sú texty, zvukové súbory, fotografie, animácie, video sekvencie a testy. Samozrejme, že výučbový kurz nie je určený len záujemcom o ECDL certifikát, ale je určený všetkým, ktorí chcú v krátkom čase zvládnuť základné pojmy informačných technológií, prácu so súbormi a so základnými aplikáciami na osobnom počítači.

18 Neuro - fyziologické aspekty vnímania

19 Neuro - fyziologické aspekty vnímania

20 Koľko informácií si uchováme v pamäti

21 Koľko informácií si uchováme v pamäti

22 Koľko informácií si uchováme v pamäti

23 Kognitívne schopnosti - vytvárajú sa rozvíjaním
Kognitívne schopnosti - vytvárajú sa rozvíjaním kognitívnych funkcií: vnímanie, pamäť, senzomotorické funkcie Kognitívne schopnosti Vnímanie - zapojiť všetky zmysly Pamäť - zefektívnenie procesu zapamätávania, vybavovania, reprodukcie - výzvy: povedz, vymenuj, popíš... Nižšie kognitívne funkcie naučiť žiakov analyzovať veci a javy: ako, prečo, aké sú kroky, postupy, uprav... Vyššie kognitívne funkcie využitie poznatkov, synkretické myslenie, analógia, zovšeobecnenia: aké sú vzťahy, ako to môžeš využiť, porovnaj... hodnotiace myslenie - naučiť hodnotiť veci, javy, seba, iných tvorivé myslenie - hľadať nové, neobvyklé riešenia

24 Zobrazovacie plochy Nepremietané zobrazovanie Premietané zobrazovanie
školské tabule Premietané zobrazovanie Projektor - technický prostriedok premietania obrazov Premietacia plocha - rozdeľuje (odráža, rozptyľuje) svetelné lúče dopadajúce z projektora smerom k pozorovateľovi Pozorovaný obraz - optimálny jas - dostatočná veľkosť - detaily oproti pozadiu - maximálny kontrast - primeraná doba vnímania

25 Nepremietané zobrazenia
1. Klasické školské tabule - čierne, tmavozelené, biele - zápis na tabuli a v zošite - inverzný obraz /čierna, zelená/ Tabule podľa technickej konštrukcie: - pevné - namontované na stenu učebne - pevné panoramatické - široké až 5 m - listové - zložené z viacerých listov, otočné okolo závesov - posuvné listové - možnosť výškového nastavenia - posuvné krídlové tabule - prenosné - umiestnené na trojnožkách alebo závesné. 2. Nové druhy tabúľ magnetické tabule - magnetogramy - pravé - sieť permanentných feritových magnetov - nepravé - kovové tabule pod povrchom vrstva železných pilín flanelové tabule - flanelogramy priesvitné tabule - plexitové, fóliové, sklené napichovacie tabule - hobrové, korkové, polystyrénové svetelné tabule - homogénne, delené dierkové tabule - pravidelná sieť dierok, demonštrácia pomôcok Zvláštne druhy tabúľ - bloková - zväzok bielych papierov - vodná - princíp priľnavosti navlhčených pomôcok

26 Spôsoby predvádzania zobrazení
hotový záznam školské obrazy fotografická reprodukcia skutočnosti a jej úprava (mapa, diagram, kresba, schéma, graf, maľba) vytváraný záznam zápis na tabuli zápis pred vyučovaním a počas vyučovania čiastočne vytváraný záznam skladané obrazy ukladanie priehľadných predlôh na seba prikladanie hotových prvkov kombinovaný záznam kombinované obrazy kombinácia predchádzajúcich spôsobov hotový obraz a magnetická, flanelová... tabuľa

27 Druhy projekcie podľa vzájomnej pozície projektora, premietacej plochy a diváka: predná projekcia - projektor a diváci na tej istej strane premietacej plochy - svetelné lúče projektora sa odrážajú od premietacej plochy smerom k divákom - miestnosť zatemnená, príp. ak má projektor silnú projekčnú lampu zadná projekcia - realizuje sa matnicou medzi projektorom a divákmi - obraz sa premieta na zadnú stranu matnice, svetlo projektora matnicou čiastočne prechádza, čiastočne sa rozptyľuje - poskytuje kontrastnejší obraz ako predná projekcia - možnosť premietania bez zatemnenia

28 Druhy projekčných plôch
priesvitné (textílie, matnice) odrazné: rozptylné projekčné plochy - dopadajúce svetlo odrážajú všetkými smermi rovnomerne - široký pozorovací uhol, obraz vidieť jasne z hociktorého miesta - používa sa v širokých miestnostiach smerové projekčné plochy - svetelné lúče odrážajú v užšom zväzku a v určitom smere - použitie v úzkych a dlhých miestnostiach Typy projekčných plôch pre prednú projekciu 1. PRENOSNÉ PROJEKČNÉ PLOCHY a/ NORMAL - závesná b/ PRACTICAL - uložená v puzdre s roletovým samotočom c/ BRILLANT - ako Practical, ale má stojan d/ PORTABLE - ako Practical, ale má sklápací držiak 2. STABILNÉ PROJEKČNÉ PLOCHY e/ ELEKTRO-STABIL - pripojená na elektrickú sieť, diaľkové ovládanie f/ TELUXA - metalizovaná, len v prevedení smerovom! pre zadnú projekciu MATNICA - svetelné lúče prepúšťa a súčasne rozptyľuje - je priesvitná, nie priehľadná textílie, pauzovací papier, profesionálne vyrábané matné sklo alebo matný akrylon

29 Statická projekcia obraz nie je v pohybe, dej sa nevyvíja
Predlohy: - nepriesvitná materiály(fotografie, obrazy, kresby) - priesvitná materiály (obraz na filme) Spôsoby statickej projekcie, prístroje, pomôcky: EPIPROJEKCIA – EPIREX Princíp: využitie svetla odrazeného od povrchu obrázku nepriehľadné obrazy (fotografie, kresby, tlačené a písané materiály) DIAPROJEKCIA - MEDIOR, MEDIREX, MEDIREX H (ručný proj.) ASPECTOMAT, PRAKTIKA, CARUSEL (poloautomatický) SIRO (automatický) svetlo projekčnej lampy prechádza diaobrázkom (diapozitívy, diafilmy) a objektívom je usmerňované na projekčnú plochu SPÄTNÁ PROJEKCIA - MEOTAR M1, MEOTAR M2, MEOTAR M3, MEOTAR PORTABLE, LECH priesvitka (priesvitky, modely) DIAFÓN = OBRAZ ZVUK diamateriál mg. páska DIAPROJEKTOR MAGNETOFÓN (min. poloautomatický) (generátor impulzov) na mg. páske na 1. stope sprievodné slovo na 2. stope impulzy

30 Dynamická projekcia obraz je v pohybe, dej sa vyvíja Pokračovateľ analógového záznamu. Jednoduché vkladanie titulkov, zvukov, prechodov snímkov...

31 Film, fenomén výchovy, vzdelávania a zábavy
Vznik filmu Film, fenomén výchovy, vzdelávania a zábavy Túžba človeka zachytiť a reprodukovať skutočnosť v pohybe sa splnila koncom 19. storočia Koncom minulého storočia sa splnila dávna túžba človeka zachytiť a reprodukovať skutočnosť v pohybe. Objavenie kinematografie je vo svojej podstate výsledkom dvoch samostatne riešených problémov, tiahnúcich sa dejinami ľudstva od najstarších čias. Po prvé išlo o objav prístroja, ktorý by vytvoril na projekčnej ploche kresbu - odraz skutočnosti a v druhom prípade to bol problém zvečnenia skutočnosti. Cesta k realizácii tejto ľudskej túžby, zahrňujúca množstvo objavov v oblasti techniky, optiky, akustiky, fyziológie a iných disciplín, viedla od laterny magicy cez objav fotografie v roku 1839 a série prístrojov založených na doznievanie obrazu na očnej sietnici.

32 Osobnosti vzniku filmu
Roget – anglický lekár, ktorý zistil, že obraz predmetu sa na sietnici oka udrží o niečo dlhšie ako sa naň oko pozerá. / aj keď si to človek neuvedomuje/. Bratia Louis a August Lumière predviedli svoj vynález kinematograf – projekcia pohyblivých obrazov na veľkom plátne. si ho dali patentovať Ľudia sa oddávna snažili dorozumieť pomocou kresieb, ale až v minulom storočí došlo k vážnejším pokusom vliať do nich pohyb. Vo všetkom zohrala významnú úlohu medicína. Ešte v roku 1824 anglický lekár P. Roget zistil, že obraz predmetu sa na sietnici oka udrží o niečo dlhšie ako sa naň oko pozerá. Obrazy teda prechádzajú z jedného do nasledujúceho. Tento postreh pomohol vytvoriť množstvo hračiek, s ktorými sa v salónoch dokonca zabávalo vážené panstvo. P. Roget vymyslel a vyrobil kúzelnú platňu, na jednej strane ktorej bola nakreslená klietka a na druhej papagáj. Platňu rozkrútil, papagáj naskakoval do klietky a vyskakoval z nej. Aj belgický profesor de Plateau si spomenul na prístroj nazvaný fenakistiskop, ktorý umožňoval vytvoriť ilúziu pohybu. Rozličné kresby sa pohybovali na okrúhlej platni s výrezmi, cez ktoré sa pozeral. Bratia Lumiérovci si dali už 13. februára 1895 patentovať filmový projekčný prístroj a dňa 22. marca predviedli v Paríži, v Spoločnosti k podpore národného priemyslu, prvý kinematografický film sveta "Odchod robotníkov z továrne Lumiére v Lyone-Montplaisir". Ako ďalej uvádza K. Šoler (1934), prvé filmové predstavenie pre platiacich divákov bratov Lumiérovcov trvalo 20 minút a malo tento program: "Odchod z továrne Lumiére", "Príchod vlaku na nádražie Ciotat", "Rozbúrené more" a "Pokropený kropič". Ako mnohé iné vynálezy, aj film mal viac rodičov, bez ktorých by Lumićrovci nemohli vytvoriť svoje epochálne dielo. Jedným z nich bol aj český vedec J. E. Purkyně

33 Objavenie kinematografie
Je výsledkom dvoch samostatných problémov: objav prístroja, ktorý by vytvoril odraz skutočnosti problém zvečnenia skutočnosti Cesta k realizácii tejto túžby viedla od laterny magici (tj. druhu prvotného premietacieho prístroja) cez objav fotografie v roku 1839.

34 Prvé predstavenie za frank
– prvé predstavenie v histórii filmu pre verejnosť bolo v Indickom salóne Grand-Café v Paríži a trvalo 20 minút Program mal 4 časti: „Odchod robotníkov z továrne Lumière v Lyone-Montplaisir“ „Príchod vlaku na nádražie Ciotat“, „Rozbúrené more“ „Pokropený kropič“. S filmom je spojené mesto na Seine - Paríž. Ako uvádza súdobá tlač, pozornosť mnohých Parížanov upútal pestrý inzerát v novinách. Pozýval záujemcov do Indického salónu Grande-Café na bulvári des Capucines č. 14 v Paríži na neobyčajné predstavenie. Bratia Louis a Auguste Lumićrovci z Lyonu sa rozhodli predviesť svoj vynález - kinematograf, teda projekciu pohyblivých obrazov na veľkom plátne. Večer sa v kaviarni tlačilo množstvo zvedavcov. Za frank (cena vstupenky), očakávali senzáciu. Po zatemnení sály z podivného aparátu, za ktorým stál a krútil kľukou jeden z bratov Lumićrovcov, vyšiel lúč svetla a na plátne sa začali pohybovať obrazy. Jeden za druhým sa pred udivenými divákmi zoraďovali krátke filmy. Všetko bolo ako na fotografii, ale čuduj sa svete - ľudia sa pohybovali, postávali a hýbali rukami ako v skutočnosti. Jeden z filmov znázorňoval odchod robotníkov z továrne, druhý skutočnú železničnú stanicu s cestujúcimi a vlakom, ktorý sa zrazu rútil na divákov. Za okamih nastala medzi divákmi hrôza. Zdalo sa, že lokomotíva vyskočí z plátna a zrazí návštevníkov. Všetko sa skončilo potleskom a smiechom. Prvé filmové predstavenie, ktoré v ten večer predviedli bratia Lumićrovci, sa stretlo s búrlivým prijatím nadšeného publika. Bol to začiatok víťazného ťaženia "najpodivnejšieho" vynálezu v našej epoche.

35 Bádatelia Vynález filmu nemožno pripísať iba jednému objaviteľovi.
K objaveniu filmu prispeli aj:  J. M. Petzval – slovenský vedec, jeho prínos: výpočty z oblasti optiky  J. E. Purkyně – český vedec, zostrojil uzatváraciu klapku premietacieho prístroja  R. Paul – anglický vynálezca (amatér)  Friese-Greene – anglický fotograf (profesionál)  T. A. Edison a jeho asistent:  W. K. L. Dickson z USA Je pochopiteľné, že bez vynálezu fotografie by nevznikol film, ale všetky tieto hračky s pohybujúcimi sa obrázkami, dávali neskorším bádateľom nové podnety a myšlienky pre prácu s premietaním "živých obrazov". Bolo ich toľko, že vynález filmu nemožno pripísať iba jedinému vynálezcovi. Aj v Anglicku na tejto myšlienke pracoval amatér - vynálezca R. Paul a profesionálny fotograf Friese-Greene, v USA zasa známy T. A. Edison so svojím asistentom W. K. L. Dicksonom a vo Francúzsku bratia Lumiérovcvi. Všetci pracovali nezávisle od seba. Avšak Francúzi boli najrýchlejší. Bratom Lumiérovcom pripadla tá česť, že pohyblivé obrázky premietali ako prví. Kým T. A. Edison uskutočňoval pokusy so svojím kinetoskopom, bratia Lumiérovci už úspešne dokončili prvú filmovú kameru a projekčný aparát kinematograf, nakrútili prvé filmy a premietali ich publiku.

36 Prvé filmové predstavenie na Slovensku
Konalo sa 25. decembra 1896 v Palugyayovom hoteli (Carlton) U zeleného stromu, pod názvom “Oživená fotografia“ predstavenie malo 2 časti: časť: desať rozličných prírodných atrakcií z celého sveta časť: hra farieb a čiar        

37 Zvukový film Zvukový film – prvý audiovizuálny prostriedok (spojenie vizuálnych a auditívnych informácií a ich synchrónna reprodukcia) Rok THE GREAT TRAIN ROBBERY (Veľké prepadnutie vlaku) - 1.skutočný hraný film vytvorený na základe scenára E. S. Porterom pre americkú spoločnosť Edison. (Filmy bratov Lumièrovcov boli len jednoduchými sekvenciami)

38 Kinematografia na Slovensku
– začalo sa premietať v prvom stálom kine Electro Bioskop (sídlo: Šermiarska sála toho istého hotela, kapacita: 200 miest, premietanie: každý deň) – premiéra hraného filmu Košické korzo na filmovom plátne v košickom divadle Uránia, autor Alexander Lifka Rok 1910 – premietanie filmov v rámci vyučovacieho procesu na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici Po zhotovení zvukového filmu prvýkrát v histórii dochádza k spojeniu vizuálnych a auditívnych informácií a ich synchrónnej reprodukcii. Je vytvorený prvý audiovizuálny prostriedok. Svojou atraktívnosťou sa film veľmi rýchlo zaraďuje medzi vzdelávacie médiá. "Od prvého filmového predstavenia uplynie len 15 rokov a banskoštiavnická Banská a lesnícka akadémia využíva film v rámci vyučovacieho procesu" uvádza Šmatlák (1979, s. 472). Na túto tradíciu veľmi rýchlo nadväzuje školský film, ktorý je dlhé roky úspešným tvorcom a distribútorom vzdelávacích filmov.

39 Vznik Školfilmu Podmienky pre vznik Školfilmu
17. decembra 1940 – pod vplyvom učiteľskej verejnosti vzniká Ústav pre školský  osvetový film v Bratislave – “Školfilm“. Film sa stáva nielen zábavným ale aj výchovným médiom. Film je účinným prostriedkom prenosu a spracovania informácií. Dokumentárny film: nástroj formovania spoločenského vedomia, má výrazný podiel na výchove ľudí.

40 Školfilm Mal monopolné právo na zakupovania a vybavovanie škôl premietacími prístrojmi a tiež na vyrábanie, kopírovanie, dovoz a distribúciu 16 mm filmov. vybavil okolo 400 škôl premietacími prístrojmi vyrobil 65 vlastných 16 mm filmov uviedol niekoľko zahraničných titulov začal budovať koncepciu filmovej výchovy a výchovy filmom Tvorba: hlavne prírodovedné filmy, filmy z oblasti športu, fyziky a zdravotníctva

41 Televízia a video TELEVÍZIA
Ďalším fenoménom v šírení audiovizuálnych informácií, ktorý sa pre svoje technické možnosti veľmi rýchlo stáva masovým médiom, je televízia so všetkými svojimi perifériami. Vo svojej viac ako 50-ročnej histórii sa farebná televízia stáva najrozšírenejším informačným a zábavným médiom sveta. Začiatkom roku 1993 vysielalo približne hlavných televíznych vysielačov sveta programy pre 1,5 miliardy majiteľov televízorov, ktorí podľa štatistík trávia pred obrazovkou denne priemerne 3,5 hodiny. Televízne spravodajstvo veľmi hlboko ovplyvňuje myslenie ľudí, zvyšuje ich poznatky o svete a udalostiach. Tento fakt potvrdzuje aj J. Tůma (1994, s. 14), keď konštatuje: "Pedagógovia s úžasom zisťujú, že najmenej 80 % informácií o svete čerpajú ich žiaci z televíznych programov, aj keď nie všetky boli pre nich určené a primerané." Video, satelitné družice, káblové rozvody, CD-ROM a DVD mechaniky, videoprojekcia a teletexty umožňujú takmer neobmedzené možnosti prístupu, spracovania a projektovania informácií. Rýchly vývoj kvalitatívnych zmien smerujúcich k HDTV televízii s vysokým rozlišovaním obrazu s dvojnásobným počtom riadkov (1 250 miesto doterajších 650) a pre fyziologické vlastnosti oka prijateľnejším pomerom strán obrazu (16:9 miesto doterajších 4:3) uprednostňuje širokouhlú televíziu pred 16 a 35 mm filmovými projektormi.

42 Autorský zákon Zbierka zákonov č. 618/2003 Zákon zo 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom - upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie“) a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ“) a zhotoviteľa databázy. Pozri tiež

43 Prajem príjemnú zábavu pri ďalších kurzoch
Štefan Ligas mailto: