Gramatika v metodike vyučovania cudzieho jazyka (na príklade slovenčiny) A / Slovenčina ako cudzí jazyk doma a vo svete B / Miesto gramatickej metódy vo vyučovaní na lektorátoch SJ C / Pravidlo a výnimka vo vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka

A/ Slovenský jazyk (jeden z úradných jazykov EÚ) sa vyučuje ako cudzí jazyk: → v Slovenskej republike (pre cudzincov, najmä pre študentov na vysokých školách) → v zahraničí (na univerzitách, v jazykových kurzoch, na stredných a základných školách a pod.)

→ Filozofická fakulta UK v Bratislave: Na Slovensku → Filozofická fakulta UK v Bratislave: Studia Academica Slovaca (SAS) − centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk: a/ celoročné štúdium b/ letné kurzy SAS (50. ročník) → účastníci z celého sveta (približne zo 40 krajín) → Zborník prednášok letnej školy slovenského jazyka Ústav jazykovej a odbornej prípravy (UJOP) → špecializácia podľa odborov (medicína, strojárstvo...)

→ Filozofická fakulta UKF v Nitre: Jazykové centrum organizuje jazykové kurzy z anglického, talianskeho a slovenského jazyka (pre cudzincov) pre študentov i širokú verejnosť. Kurz je súčasne prípravou pre absolvovanie medzinárodne uznávanej skúšky ECL.

V zahraničí sa vyučuje slovenský jazyk na 40 univerzitách buď ako odbor v rámci univerzitného štúdia alebo ako výberový (doplnkový) predmet. Dôležitú úlohu zohrávajú lektoráty slovenského jazyka a kultúry na základe bilaterálnej medzinárodnej zmluvy: → Štúdium slovenčiny ponúkalo minulý rok 23 zahraničných univerzít v 15 krajinách sveta. Vyučovanie sa konalo v rámci slovakistiky ako cudzieho jazyka, alebo v rámci interdisciplinárnych štúdií.

Lektoráty slovenského jazyka vo svete: Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko (Belehrad, Nový Sad), Rakúsko, Maďarsko (Budapešť, Segedín), Poľsko (Varšava, Krakov, Katovice), Ukrajina, Rumunsko, Čína, Francúzsko (Paríž, Clermont Ferrande), Rusko, Bielorusko a ďalšie štáty.

Lektori z KSJ alebo KSL FF UKF v Nitre: prof. PhDr. Juraj Vaňko, CSc., bol na lektorátoch v Berlíne na Humboldtovej univerzite, v Londýne, v Kolíne nad Rýnom, na Pandžábskej univerzite v Čambigarhe v Indii, v Ľubľane v Slovinsku, v Užhorode, na Univerzite K. Ochridského v Sofii, kde pôsobil aj doc. PhDr. Igor Hochel, PhD., prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., lektor na Humboldtovej univezite v Berlíne, v Kolíne nad Rýnom a vo Viedni na Viedenskej univerzite, prof. PhDr. Marta Keruľová, CSc., bola lektorkou v Neapole (Taliansko), doc. PhDr. Marta Bugárová, CSc., v Pilíšskej Čabe (Maďarsko), prof. PhDr. František Koli, CSc., v Pécsi (Maďarsko), v Lipsku (Nemecko), vo Viedni na Viedenskej univerzite, PhDr. Katarína Balážiková, CSc., v Segedíne (Maďarsko). Teraz reprezentujú našu fakultu: PhDr. Marián Macho, PhD., v Pekingu (Čína), Mgr. Martin Pukanec, PhD., vo francúzskom Clermont-Ferrand. prof. PhDr. František Koli, CSc., vo Viedni na Viedenskej univerzite. Mgr. Renáta Machová, PhD., z Jazykového centra je v Kolíne nad Rýnom.

Skúsenosti s vyučovaním slovenčiny ako cudzieho jazyka: a/ špecifická funkcia lektorátov v krajinách, kde žije slovenská národnostná menšina: Príklad: NOVÝ SAD (Srbsko) a/ učiteľské štúdium ako odbor (podľa Bolonskej deklarácie), b/ v priemere 35 študentov v akad. Roku, c/ slovenčina ako cudzí jazyk pre vyše 80 študentov iných odborov. b/ Lektoráty v nemecky hovoriacich krajinách:

b/ Lektoráty v nemecky hovoriacich krajinách: → Inštitút slavistiky na Humboldtovej univerzite v Berlíne (odbor) → Inštitút slavistiky na Viedenskej univerzite vo Viedni (odbor) → Slovanský inštitút na Kolínskej univerzite v Kolíne nad Rýnom (výberový predmet)

B / Na lektorátoch slovenského jazyka a kultúry sa vyučuje slovenský jazyk (vo všeobecnosti) metodikou, ktorá je kombináciou gramatickej a konverzačnej metódy a je doplnená ďalšími modernými metódami.

Téza: Kvalitne a komplexne naučiť zahraničného študenta slovenský jazyk bez gramatickej metódy sa nedá! → Princíp postupnosti osvojovania paradigiem: pravidelné / nepravidelné; frekventované /menej frekventované; centrálne / okrajové; → porovnávanie s materinským (nemeckým) jazykom; → princíp precvičovania vo vetách (v texte); → teoreticky: Chomského generatívna gramatika, slovenská teória intenčnej štruktúry, valencia slovies etc.

Substantívny systém (najlepšie s atribútom): 1. dobr-ý chlap-Ø 1. dobr-á žen-a 1. dobr-ý dub-Ø 1. dobr-é mest-o 2. dobr-ého chlap-a 2. dobr-ej žen-y 2. dobr-ého dub-a 2. dobr-ého mest-a 3. dobré-mu chlap-ovi 3. dobr-ej žen-e 3. dobr-ému dub-u 3. dobr-ému mest-u 4. dobr-ého chlap-a 4. dobr-ú žen-u 4. dobr-ý dub-Ø 4. dobr-é mest-o 6. (o) dobr-om chlap-ovi 6. (o) dobr-ej žen-e 6. (o) dobr-om dub-e 6. (o) dobr-om mest-e 7. (s) dobr-ým chlap-om 7. (s) dobr-ou žen-ou 7. (s) dobr-ým dub-om 7. (s) dobr-ým mest-om Slovesný systém (ja) rob-í-m 1. (my) rob-í-me 1. (ja) pad-á-m 1. (my) pad-á-me (ty) rob-í-š 2. (vy) rob-í-te 2. (ty) pad-á-š 2. (vy) pad-á-te (on, ona , ono) rob-í- Ø 3. (oni, ony) rob-Ø-ia 3. (on, ona , ono) pad-á-Ø 3 (oni, ony) pad-a-j- ú (nosiť, chodiť, lepiť, variť, sadiť, radiť, páliť) (sadať si, lákať, čakať, stáčať, ale: bľačať-bľačím) Opak-ov-a-ť ov →u (ja) opak-u-j-e-m 1. (my) opak-u-j-e-me 1. (ja) bi-j-e-m 1. (my) bi-j-e-me (ty) opak-u-j-e-š 2. (vy) opak-u-j-e-te 2. (ty) bi-j-e-š 2. (vy) bi-j-e-te (on, ona , ono) 3. (oni, ony) 3. (on, ona , ono) bi-j-e-Ø 3 (oni, ony) bi-j-Ø-ú opak-u-j-e--Ø opak-u-j-Ø-ú (kontrolovať, telefonovať, tancovať, sympatizovať) (piť, žiť, šiť, umyť sa, vyť) SPÔSOBOVÉ SLOVESÁ

A → D → P Brat pije (zelený) čaj, sestra (čiernu) kávu. Intenčná štruktúra: A → D → P Brat pije (zelený) čaj, sestra (čiernu) kávu. Žiak píše (domácu) úlohu. On rúbe (suché) drevo. Valenčná štruktúra: Sb → Pred → Ob (podmet → predikát → predmet) Zložitejšie frázové štruktúry: → rozvitá menná fráza / verbálna fráza → konštrukcia viet s modálnymi slovesami → systém súvetí: koordinácia / subordinácia etc. → všetko v kooperácii s lexikou Princíp opakovania!

C / → Rozšírený mýtus, že slovenčina je veľmi ťažký jazyk C / → Rozšírený mýtus, že slovenčina je veľmi ťažký jazyk. → Text na internete: slovenský jazyk je najťažší na planéte. → Slovenský jazyk je živý jazyk. Cudzinec (Nemec) pri jeho osvojovaní pokladá koncovkový systém (princíp flektívnosti) za zložitý, avšak viaceré ďalšie gramatické pravidlá sú oproti nemčine, angličtine, francúzštine jednoduchšie a pravidelnejšie (napríklad systém gramatických časov). → Jednoduchšia je aj grafika: v slovenčine prevláda fonetický pravopisný systém.

Porovnanie slovenčiny a češtiny: → počet vzorov: 12 : 13 → pri skloňovaní substantív v češtine konsonantické alternácie: o ruke / o ruce; o kolegoch / o kolezích; na nohe / na noze etc. → čeština má zložitejšiu ortografiu: ženy delaly ; duby padaly; sjezd / zjezd;

→ Mýtus o mimoriadnej zložitosti slovenčiny má svoje historické, psychologické a iné korene, o ktorých výstižne píše J. Kačala v článku Je slovenčina ťažký jazyk? knihe Slovenčina - vec politická? (1994, s. 24 − 27). → Aj učitelia pomáhajú upevňovať túto nevedeckú a zautomatizovanú predstavu o slovenčine vtedy, keď často pomenúvajú nepravidelné gramatické javy výnimkami, a to aj vtedy, keď ony sú pravidlami a zákonitosťami.

Napríklad vzor „dub“ má v lokáli singuláru popri koncovke -e aj koncovku - u. Variantnosť koncoviek e/u sa môže študentom verbalizovať dvojako: → 1. V lokáli je systémová koncovka -e a koncovka -u je výnimkou. → 2. V lokáli je systémová koncovka -e a okrem toho tu platí pravidlo, že po velárach k, g, h, ch nasleduje vždy -u (Morfológia slovenského jazyka, 1966, s. 92). Keďže ide o zákonitosť, bolo by chybou nazývať tvary vo vlak-u, na vrch-u, v grog-u výnimkami, naopak, ide tu o subordinované pravidlo, ktoré má stopercentnú realizáciu. Tým druhým spôsobom formulácie sa vyhneme negatívne zaťaženému pojmu výnimka.

Iný príklad. → Bez precízneho vysvetlenia genitívu plurálu ženských podstatných mien vzoru „žena“ a „ulica“ študenti pokladajú tento pád za „chaotický“, v lepšom prípade za „náročný“. → Vieme však, že aj tu platia jednoznačné pravidlá: Ak sa koreň slova končí na jednu spoluhlásku , je v genitíve nulová relačná morféma a posledná slabika sa predĺži (žien, rúk, nôh, žiab), ak je na konci slova skupina spoluhlások, vloží sa medzi ne diftong „ie“ a v prípade uplatnenia rytmického zákona „o“. Príklad: učiteliek / lekárok.

V tejto súvislosti sa objavuje zaujímavý psychologický jav V tejto súvislosti sa objavuje zaujímavý psychologický jav. Študenti pokladajú svoj materinský jazyk za jazyk bez výnimiek. → Príklad: V množnom čísle vzoru „chlap“ sú v slovenčine možné tri koncovky: -i, -ia, -ovia. Tento fakt vyvolal u študentov ironizujúce poznámky. Preto sme si dovolili dodať, že všetkých koncoviek pre množné číslo je v slovenčine viac, totiž 7, vrátane koncovky -é v okrajovom prípade „gazdiné“. → Nemčina má však 8 koncoviek. Ak k tomu pristúpia formy s prehláskou (Umlaut) v koreni slova bez jednoznačných pravidiel (porov. der Tag - die Tage, ale der Bach - die Bäche, das Koffer - die Koffer, ale der Vogel - die Vögel), ďalej plurál homoným die Bank - die Banken a die Bänke a ďalšie nepravidelnosti: der Fachmann, die Fachleute, ale der Seemann popri die Seeleute aj Seemänner etc., študent rýchlo pochopí, že tvorenie plurálu v jeho materinskom jazyku je komplikovanejšie a menej pravidelné ako slovenčine. Potom obyčajne reaguje Aha! reflexom.

Postup, ktorý tu navrhujeme, t. j Postup, ktorý tu navrhujeme, t. j. vyhýbať sa pojmu výnimka a uprednostňovať pojem pravidlo, zásada, zákonitosť tam, kde sa to - samozrejme - dá, sa dodržiava pri spracúvaní nemeckých gramatík pre cudzincov. → Ak si prelistujeme napríklad reprezentatívnu gramatiku Helbig/Buscha: Deutsche Grammatik. Ein Handbuch für den Ausländerunterricht (1996), zriedka narazíme na pojem výnimka a to, čo by v istom kontexte sa mohlo pokladať za výnimku, je uvedené spojením s odporovacou spojkou ale (aber) alebo ako zásada, pravidlo subordinačného rázu.

. Napríklad pri klasikácii slovies podľa morfologických kategórií po uvedení pravidla „Bei einigen unregelmässigen Verben alterniert (auf Grund eines sprachgeschichtlichen Wandels) zusätzlich der Stammvokal in der 2. oder 3. Person Singular; dabei handelt es sich entweder (a) um einen i-Umlaut (a-ä, vereinzelt auch o-ö, au-äu) oder (b) einen Wechsel von e - vereinzelt auch ä und ö - zu i bzw. ie:“ nasledujú príklady v tejto štruktúre : → (a) backen: ich backe, du bäckst, er bäckt - reprezentatívny príklad Ebenso: blasen, braten, empfangen, fahren, fallen, fangen... Aber ohne Umlaut: kommen (b) helfen: ich helfe, du hilfst, er hilft Ebenso: befehlen, bergen, bersten, brechen, dreschen... Aber ohne Vokalwechsel: bewegen, gehen, stehen, weben etc.

V procese transformácie languového systému do generatívneho vedomia poslucháča má významnú funkciu učiteľ slovenčiny, ktorý má priviesť poslucháča „bezbolestne“ k poznaniu, že gramatický systém slovenského jazyka je predovšetkým pravidelný, homogénny a vnútorne vyvážený a že plní všetky funkcie moderného jazyka. A že prípadné výnimky a nepravidelnosti v slovenskom jazyku potvrdzujú toto pravidlo. → Jozef Mistrík: Jazyk nie je matematika, a preto sa v jeho gramatickom opise stretáme s nepravidelnosťami a výnimkami. Avšak tento fakt ho robí pestrým a bohatým.